Možno to poznáš. Na ničom nezáleží viac, len aby tam bola ona. Keď ju tam máš, všetko je dobré. Stretko má potom úplne iný rozmer 🙂

photo-1429080542360-e39b1a6c57c2

Niekedy sa stretávam s postojom ľudí, ktorí chodia do spoločenstva len kvôli milovanej osobe. Najskôr je to veľké dobrodružstvo, keď môžeš pozorovať ako rozpráva, ako sa modlí a keď sa s ňou môžeš zdieľať, to už ani väčšieho šťastia nemôže byť 🙂 Neskôr – keď už spolu chodíte – si len vychutnávaš čas, keď môžeš byť aj na spoločenstve s ňou. Všetko ostatné je v tej chvíli druhoradé… No a keď náhodou niekedy nemôže prísť na stretko, je pre teba bezpredmetné prísť tam. Či?

Netvrdím, že láska k človeku nemôže byť štartovacím dôvodom tvojho chodenia do spoločenstva, ale nemôže byť trvalou motiváciou, prečo budeš chodiť na stretká a iné akcie. Ak si v spoločenstve len kvôli vzťahu či vzťahom s ostatnými priateľmi, je viac ako isté, že by si mal(a) niečo zmeniť.

V posledných dňoch si čoraz viac uvedomujem, ako nesmierne dôležité je mať správne zameranie. Správny motív. Čo dalo prvotným kresťanom silu byť v spoločenstve až do vyliatia krvi? Čo bolo dôvodom, že v ťažkom čase sa na to nevykašľali a verne stáli jeden za druhým?

Som presvedčený, že pravý význam spoločenstva pochopíme len vtedy, ak budeme mať na prvom mieste Toho, ktorý to celé vymyslel. Akýkoľvek iný dôvod nás skôr či neskôr odvedie od cesty.

Kardinál Robert Sarah vo svojej knihe Boh alebo nič (btw, skúste sa to niekedy opýtať sami seba: „Boh alebo nič?“ Prídete na zaujímavé veci.) píše jeden krátky príbeh, ktorý som trošku pozmenil, aby mal pre nás aktuálny význam:

„Jeden člen spoločenstva sa pýta druhého: Prečo tak veľa ľudí zanechá spoločenstvo? No prečo? A druhý mu odvetil: Život človeka v spoločenstve sa podobá psovi, ktorý naháňa zajaca. Beží za ním a zároveň breše. Keď iní psi začujú jeho brechot, pripoja sa k nemu a bežia za zajacom spolu. Po chvíli však tí psi, ktorí zajaca nevideli, si povedia: Kam sa to vlastne ženieme? Načo máme ešte bežať? Vyčerpaní od behu začínajú zaostávať, až napokon sa jeden po druhom oddelia od svorky a prestanú bežať úplne. Ďalej bežia len tí psi, ktorí zajaca videli, a naháňajú ho až dovtedy, kým ho nechytia.

Čo to znamená pre mňa? Keď nepoznám Ježiša, keď som ho nikdy nevidel a ani po Ňom netúžim, príde chvíľa, keď sa mi už nebude chcieť „bežať“. Keď už mi nebude stačiť, že kráčam pri ľuďoch, ktorí idú za Ním, keď už to pre mňa jednoducho nebude taká motivácia…

Najlepšie na tom je, že nech už sa cítiš dnes akokoľvek, všetko má riešenie. Stačí ti sa dnes rozhodnúť, že chceš po Ňom túžiť, že chceš chodiť do spoločenstva kvôli Nemu. Nielen kvôli ľuďom. (Pozri sa na nadpis.) Keď budeš do spoločenstva chodiť kvôli svojej túžbe po Bohu…

A posledná vec. Rozhodnutie je dobré, ale nestačí. Druhým bodom je krok. Potrebuješ vykročiť a niečo reálne spraviť pre to, aby si Ho viac spoznával(a). Možno to znamená byť trpezlivý pri modlitbe, aj keď nič necítiš, možno prísť na stretko aj keď sa ti fakt že nechce, možno zapojiť sa do služby, aj keď tam vždy nepríde tvoja drahá / drahý. Tým všetkým Mu dokážeš, že tam chodíš kvôli Nemu a nielen dobrým priateľstvám, vzťahom či akciám.

Žehnám ti vytrvalosť a skutočný smäd len po Ježišovi, ako po tom, ktorý je centrom všetkého!  Uvidíš, že to vo veľkej miere ovplyvní tvoj vzťah, spoločenstvo či rodinu 😉

Michal

ilustračný obrázok: unsplash.com