Niekedy sa zamýšľam nad rôznymi stratégiami, plánmi a inovatívnymi spôsobmi ako získať ľudí pre evanjelium, ako stále povzbudzovať ľudí v spoločenstve k vytrvalosti a ako docieliť to, aby ich „srdcia horeli“. A niekedy mi toto premýšľanie zaberie tak veľa času. Pritom riešenie je úplne jednoduché…

 

Nedávno som sa dostal k jednému textu, ktorý opisuje jedno z mnohých vysvetlení prečo sa kresťanstvo v rannom období, napriek mnohým prenasledovaniam, tak šírilo. Nebolo to vďaka osobnej charizme tých ľudí, ani preto, že by bolo kresťanstvo tak spoločensky uznávané (to skôr naopak). Bolo to preto, lebo kresťania objavili tajomstvo spoločenstva. Kvôli evanjelizácii a získavaniu nasledovníkov vraj nemuseli pohnúť ani prstom.
Predstavte si modelovú situáciu: niekto ide akousi vedľajšou uličkou v Korinte alebo v Efeze a všimne si skupinku ľudí sediacich pohromaderozprávajúcich sa o akýchsi pozoruhodných veciach – čosi o mužovi, poprave a prázdnom hrobe. Tomuto okoloidúcemu to nedáva zmysel. Ale na spôsobe, akým spolu títo ľudia hovoria, ako sa k sebe správajú, ako sa na seba pozerajú a ako sa spoločne zabávajú, je niečo veľmi príťažlivé. Prizerajúci sa aj chcel ísť ďalej svojou cestou, ale bol touto skupinkou akýmsi zvláštnym spôsobom priťahovaný. Možno sa chvíľu započúval, a keďže stále nerozumel, opäť sa mal k odchodu. Ale zase ho akoby niečo pritiahlo späť. Uvedomil si, že hoci nemá poňatia o tom, čo títo ľudia rozprávajú, že mu to až tak nevadí, pretože chce byť pri tom, chce sa toho tiež zúčastniť, chce to tiež prežívať. (podľa knihy Kresťanstvo a psychológia)
Uvedomujem si, ako som Pánu Bohu vďačný, že môžem mať spoločenstvo. Že na problémy, otázky, pochybnosti a vzťahy nie som sám. Že aj keď nie vždy funguje všetko tak, ako by mohlo, tu môžem ísť hlbšie za Ním a spoznávať Ho stále novým spôsobom.
Dobre, prejdem veci. Myslím, že stále máme čo robiť, aby sa kultúra našich spoločenstiev podobala na tú, ktorú žili v Jeruzaleme. Tu sú moje tri veci, ktoré podľa mňa potrebujeme žiť v spoločenstve viac.

1. Priateľstvo

Niekedy mám pocit, že sme si vlastné spoločenstvá zinštitucionalizovali. Znamená to, že sme si z nich vytvorili inštitúciu namiesto rodiny. Zabúdame žiť vzťahy a poznáme sa ako „členovia spoločenstva“ a nie ako bratia a sestry, ktorí sú si skutočnými priateľmi. Myslím tu napríklad na chladničkové právo (právo otvoriť si chladničku, keď ste u priateľa na návšteve), spoločný šport či výlet alebo pomoc všetkého druhu. V Ježišovom spoločenstve sa tiež všetci volali priateľmi („..nazval som vás priateľmi“ – Jn 15,15)

2. Radosť

Možno si už počul o tom, že práve „radosť je meradlom viery človeka” (pápež František). To znamená, že ak si chceš „zmerať“ svoju vieru, pozri sa na radosť vo svojom živote. Aký, aká si väčšinou? Máš radosť? Usmievaš sa? Ako často niekoho rozveselíš a ukážeš mu, že to, čo žiješ, ťa napĺňa a prináša radosť? Najlepšie je, že v mnohých situáciách sa stačí pre radosť rozhodnúť. To znamená, že sa začneš pozerať optimisticky aj na negatívne situácie, lebo vieš, že tvoj Boh je zdrojom tvojej nádeje. Koniec koncov, Písmo hovorí, že „…radosť v Pánovi je vaša sila!“ (Neh 8,10)

3. Skúsenosť, že Božie kráľovstvo je medzi nami

Keď prví kresťania čítali čerstvo napísané evanjeliá, myslím, že to bolo pre nich niečo ako čítať FB statusy zaujímavých ľudí, blogy alebo webové spravodajské stránky. Boli z toho unesení, lebo to bolo niečo, čo sa udialo v ich blízkosti a oni mohli vidieť toho reálne následky; mnohí dokonca stretli Ježiša face-to-face. Niekedy sa mi zdá, že Bibliu čítame viac ako román, nie ako news feed. Pri čítaní či počúvaní nás zastaví to, že „vieme ako to skončí“ a prestaneme vnímať niečo viac. Ale práve Biblia je tou najaktuálnejšou knihou na svete! Je napísaná pre každé obdobie. Potrebujeme uveriť, že veci, o ktorých sa v nej hovorí, sú niečím, čo sa môže diať aj v dnešnej dobe. A to nepíšem, len preto, že to dobre znie, ale preto, že to tak naozaj je. Každý potrebujeme vidieť, že uzdravenia, rozmnoženia jedla či utíšenia búrok sú stále aktuálne!
Priatelia, som presvedčený, že to čo žili prví kresťania, môžeme žiť aj my. Že evanjelium sa stane vďaka nám niečím pre svet príťažlivým. Buď aktívny v spoločenstve, buduj hlboké priateľstvá, ži životný štýl radosti, maj skúsenosť s tým, že Kráľovstvo je tu a pôjde to!

Michal

ilustračný obrázok: www.pexels.com