Jednota: misia možná!

Jednota: misia možná!

Tento blog chcem venovať všetkým, ktorým slová spolupráca, partnerstvo a vytváranie jednoty medzi spoločenstvami nie sú cudzie a modlia za prebudenie v tejto oblasti. Chcem vás len krátko povzbudiť o tom, že to nie je nemožné.

Už v začiatkoch nášho spoločenstva sme niekoľkí vedeli, že jednota nesmie chýbať v našich prioritách. V tom čase som si to nevedel celkom úplne predstaviť, čo pre ňu urobiť, ale vedel som, že je veľmi kľúčová na to, aby sa Božie kráľovstvo v Trnave mohlo posúvať vpred.

Boli totiž obdobia, keď bolo naše mesto vnímané ako mesto nejednoty spoločenstiev, oddelenia a individualizmu. Vznikali tu rôzne dobré veci, ku ktorým sa aj Pán Boh priznával, ale stále kdesi v ovzduší visel duch súperenia a vlastných projektov. Aj my sami sme boli akosi izolovaní a nevedeli sme, čo spraviť, aby sme sa z tohto „väzenia“ dostali.

Možno, že podobnú situáciu cítiš aj ty vo svojom regióne, možno spoločenstvá v tvojom okolí vôbec nespolupracujú a možno ani nepoznáš ďalších kresťanov z iných spoločenstiev v meste… Hej, situácia je často veľmi zložitá a oddelenie je neraz silnou stratégiou Zlého, ale – toto nemusí byť trvalý stav. Keď Ježiš hovorí o tom, že je s Otcom jedno (Jn 10,30) a Cirkev má byť tá, ktorá Ho zjavuje svetu, musí byť spôsob, aby prišla jednota do Božieho ľudu.

U nás prišiel zlom v deň, keď nás staršie trnavské spoločenstvá (Agape, Aggeus, Kanaán) zavolali do spolupráce pri organizovaní pravidelných tt.chvál. Dostal som taktiež pozvánku na pravidelné stretko lídrov spoločenstiev. Aj keď zo začiatkov som mal pochybnosti o sebe samom alebo o tom, či to je celé pre nás, dnes rozhodnutie stretávať a modliť sa spolu s nimi vidím ako veľmi dobré. Každý mesiac máme spoločnú večeru, kde sa spolu zdieľame a modlíme. A nie je to len o službe – veľa sa od týchto chlapov učím aj v tom, ako byť dobrým mužom v rodine, práci, ale aj vo vzťahu s Bohom.

Tieto stretnutia posúvajú nielen naše vzťahy, ale myslím, že aj celé naše spoločenstvá. V poslednej dobe môžem vidieť, ako sa ľudia od nás nemajú problém zdieľať s členmi ostatných spoločenstiev; ako rastieme, keď sa vzájomne za seba modlíme a ako efektívne idú veci, keď môžeme stavať na základoch, ktoré položili iní. A verte, je to riadne dobré!

Prečo to vlastne všetko píšem? V nedeľu sme mali spoločný prvý športový deň tt.spoločenstiev. So z neho doteraz povzbudený. Každé spoločenstvo postavilo tímy a hrali sme futbal a vybíjanú. Starší, mladí, rodičia aj deti, skrátka nikto nebol mimo. Bol to skvelý čas rozhovorov, zábavy, jedla a mnohého ďalšieho. A možno je to len malý dôkaz spolupráce, ale ja tam vidím čosi viac. Vidím jednotu, ktorá narastá. Nedá sa to opísať, nedá sa to odfotiť, dá sa to zažiť! Verím, že Boh nám dáva veľa požehnania a milosti aj kvôli tomu, že chceme ako spoločenstvá ísť dopredu spolu.

Neznamená to, že teraz neexistujú veci, v ktorých to úplne všetko dokonale funguje. Stále vidím možnosti, ako rozširovať hranice jednoty, ako rásť, o čo sa modliť. Ale dôležité je jedno: začalo sa to!

Chcem, aby si vedel(a), že ak túžiš po niečom podobnom pre svoje mesto či kraj, nie je to nemožné! Možno vás ako spoločenstvo čaká ešte kus cesty zmierenia, prijatia a modlitby, ale prosím – nenechaj sa odradiť a nepovedz si, že to nie je možné. Boh to chce oveľa viac ako ty! A keď mohol takúto vec začať v Trnave, prečo by to nespravil aj inde?


MICHAL KORICINA