Muž, už nie si otrok!

Muž, už nie si otrok!

Veľmi mi horí srdce za to, aby muži našej generácie mohli rásť podľa Otcovho srdca, aby srdcia nás mužov mohli byť naozaj obrazom toho Božieho srdca. Aby vnímali to, že sú vedení Duchom Svätým a majú identitu milovaných synov, ktorí môžu uvoľňovať Božie kráľovstvo do tohto sveta a sú preniknutí Božou láskou.

Verím, že Pán Boh má pre každého jedného z nás špeciálne poslanie – poslanie muža. Túžim po tom, aby ste vo svojich životoch mohli zakúšať Otcovu blízkosť, lásku a nachádzali ste identitu synov v Jeho srdci. My sme Jeho synmi. Sv. Pavol nám to viackrát pripomína:

“Veď skrze vieru v Ježišovi Kristovi ste všetci Božími synmi!“ (Gal 3,26)
„Budem vašim Otcom a vy budete mojimi synmi. (2Kor 6,18)

Aby sme toto synovstvo v sebe naozaj prijali musíme zmeniť svoje myslenie. Hovorím ti, že si dobrý syn. Si potrebný a máš na to!

Viete, keď som bol mladší tak na základnej a ešte aj na strednej škole, nemal som zo seba pocit, že to, ako vyzerám a kým som je, to „dokonalé stvorenie“, ktoré Boh stvoril a je na neho hrdý. Vždy som bol skôr ten tichý, utiahnutý chlapec, ktorý nemal odvahu a nikdy by nešiel do niečoho sám. Ale Boh celý ten čas videl niečo iné. Videl bojovníka, videl muža.

V Starom zákone vidíme, ako za Gedeonom prišiel Pánov anjel a povedal mu: „Ty, udatný bojovník, vyslobodíš Izraelitov od Madiánčanov.“. A Gedeon sa pýta: „Zbláznil si sa? Ja?“. (Sdc 6, 12-13) Boh ho oslovuje udatným bojovníkom. V živote nedržal meč v ruke, bol mlátičom pšenice, najmenší zo svojej rodiny. A nakoniec Gedeon poráža armádu vojakov Madiánčanov s 300 chlapmi, ktorí boli na tom podobne ako on a o vojne nemali ani potuchu. Nemali žiadne skúsenosti, taktiku boja,... Ale Boh si vyvolil práve ich.

Jeden z kľúčových momentov v tvojom živote muža sa stáva chvíľa, keď v tebe rastie odvaha a viera. Ty nie si niekto zabudnutý, tak ako si to o sebe myslel Gedeon. Si Boží syn, telom aj srdcom a chcem, aby si spoznával toto svoje srdce. Tvoja misia muža je veľmi dôležitá.

Ako bojovať proti pocitom menejcennosti? Skús si dať taký osobný čas a spísať si na papier svoje silné stránky, svoje úspechy a rozvíjaj to v čom si dobrý, ale spíš si aj oblasti, kde ti to až tak nejde, kde vidíš že sa ti v tom až tak nedarí, pretože práve v nich ťa môže Boh použiť. Nauč sa stáť si za svojím slovom, nauč sa byť zodpovedný a neutekať pred nejakými ťažkými vecami alebo problémami.

Boh chce tvoj príbeh „udatného a zodpovedného muža“ začať už dnes. Keď mýtnik Zachej sedel na figovníku a stretol sa s Ježišom určite nečakal, že v ten istý večer bude s Ježišom večerať vo svojom dome. Bol hlavným mýtnikom v meste, nenávidený ľuďmi, nebolo to teda obyčajné šťastie, ale sa rozhodol byť zodpovedným a zobrať to do vlastných rúk. (Lk 19,18) Buď aj ty odvážny a neboj sa aj riskovať. Verím, že Boh má na tejto ceste premeny myslenia pre teba pripravené niečo naozaj špeciálne.

Pre mňa to bol moment, keď som si vzal Moniku za manželku a uvedomoval som si tú zodpovednosť a to ako veľmi ju milujem. Na jej láske, to ako ma veľmi miluje a ako je to pre mňa krásne, mi Boh ukazuje svoju lásku a to ako veľmi ma miluje ON. Toto nám niekedy robí problém pochopiť, lebo máme v sebe nejaké zranenia. My muži máme niekedy takú tendenciu hrať takých tvrďasov: tetovanie, veľké svaly, dlhá brada, len aby sme ľuďom dokázali, že sme chlapi. Nepomôže ti to! Zakrývame svoje zranenia z minulosti a myslíme si, že nemajú na náš život dopad. Popierame, že nás to zranilo alebo že sa nás to nejako dotklo. A postupom času sa tieto zranenia v nás ukladajú v našich srdciach a robíme si z nich akoby taký komín, ale on raz spadne a potom nás to všetko dostane ešte viac a silnejšie.

Neboj sa pozvať Boha do svojho vnútra a daj mu aj tieto svoje zranenia, svoje emócie. Sami to nedokážeme. Tvoja mužnosť pramení z tvojho srdca, zo zlomenosti pre lásku, zo zlomenosti pre Boha a preto chceme, aby naše srdcia boli obrazom Božieho srdca. Oblasti, v ktorých máš strach alebo neistotu, sú oblasti, kde sa Boh chce najviac osláviť.

Presne tak ako pri Mojžišovi, keď mal ísť prehovoriť s faraónom. Presne tak ako Gedeon, ktorý sa ukrýval, keď sa dozvedel do čoho ho Boh volá. Presne ako Jonáš, ktorý dokonca zutekal z vlastnej misie. Všetci títo Boží muži zažili víťazstvo lebo sa rozhodli byť odvážni a spravili to radikálne rozhodnutie pre Boha. Je veľmi dôležité aby v našej myslím a v našom srdci nastala táto radikálna zmena, aby nám to pomohlo vidieť seba samých tak ako nás vidí Boh. Aby sme zanechali otrocké myslenie, lebo ako hovorí sv. Pavol: „My sme nedostali ducha otroctva, aby sme sa museli báť (žiť v strachu), ale dostali sme Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba Otče.“ (Rim 8,15), (Gal 4,6-7)

Veľa mužov často nevie o tom, že Boh je blízko nás a potom prídeme niekam na chvály a voláme Duchu Svätý príď.... ale nič nevidíme! Nič neprichádza! Prečo? Ak ty uveríš, že nesieš Boha v sebe, tak ti to pomôže pochopiť, že On hovorí inak. Ježiš sa modlil za túto jednotu s nami: „Ja sa modlím, aby boli jedno, tak ako Ty otec a Ja sme jedno.“ (Jn 17,11) Ak On je v tebe a chceš aby k tebe hovoril, On hovoriť bude, ale nie tak ako si to my myslíme – vonkajšími znakmi – akýmsi hlasom zvonku.

My sa tam v tej modlitbe postavíme pred Boha a čakáme, že príde nejaký reálny hlas, alebo niekedy to čakáme od modlitebníkov a podobne, ale Boh je v nás a chce prioritne hovoriť v nás – cez naše myšlienky, cez naše obrazy, sny,... Nebude hovoriť zvonku, ale bude k tebe hovoriť zvnútra. Táto jednota mi niekedy pomáha v mojich bojoch s nejakým hriechom, lebo keď je Boh vo mne, tak má účasť na všetkom čo žijem. Ak sa na niečo pozerám, tak On sa na to pozerá so mnou. Ak niečo počujem, On to počúva so mnou. A potom si zrazu uvedomím, aha... toto ja nechcem aby sa Boh musel na to pozerať, toto ja nechcem aby Boh počúval.... a to je to čo mi pomôže povedať si to rozhodné NIE!

Boh nechce prežívať tie moje zážitky, ON chce aby som ja prežíval Jeho zážitky. Chce moje srdce naplniť láskou, aby bolo slobodné. Ježiš prišiel, aby prinášal slobodu do našich životov, do nášho srdca. „Lebo vy ste povolaní pre slobodu.“ (Gal 3,13) Majte slobodné srdce podľa Božieho srdca!  


DOMINIK   
   
Vyzvedači

Vyzvedači

Som presvedčený, že aj tvoje spoločenstvo potrebuje vyzvedačov. Ľudí, ktorí budú vidieť „za roh“ a budú ostatných povzbudzovať, že celá cesta má zmysel. A možno takým vyzvedačom máš byť aj ty.

V poslednej dobe mi Pán Boh ukazuje viacero princípov fungovania spoločenstva pri čítaní Knihy Jozue. Táto kniha opisuje obdobie, v ktorom Izraeliti prišli do zasľúbenej zeme, dobývali ju a obsadili. Myslím, že toto je niečo, čo má Otec pripravené pre každé spoločenstvo, ktoré je ochotné ho poslúchať, nasledovať a tak vstupovať do prisľúbení, ktoré mu zasľúbil.

Pre teba a ľudí, čo sú pri tebe, má Boh pripravenú nejakú zasľúbenú zem. Je to úroveň milosti, požehnania alebo miera viery, ktorou budeš v Neho dôverovať. Poznanie Jeho srdca do hĺbky a moc svedectva, ktoré budeš vydávať. Pre Izraelitov to bola „krajina oplývajúca mliekom a medom“.

Pred tým, než Izraeliti obsadili Kanaán, poslal Jozue dvoch mužov, aby šli a preskúmali krajinu, do ktorej mal národ vstúpiť. Oni boli prví, ktorí uvideli to požehnanie, bohatstvo a hojnosť. Myslím, že museli byť veľmi šťastní, lebo po rokoch na púšti to bola nádej viac než príjemnej zmeny.

Avšak videli aj nepriateľov, videli, že vstup do tejto krajiny nebude úplne jednoduchý. Zakúsili si prenasledovanie, museli sa skrývať, lebo im šlo o život. Títo chlapi boli prví, čo na vlastné oči videli, čo ich všetkých čaká so všetkými pozitívami aj negatívami.

Niečo podobné sa deje aj v našich spoločenstvách. Aj my máme ľudí, ktorí sú často ďalej, ktorí vidia veci dopredu, ktorí vidia požehnanie aj boje, ktoré spoločenstvo čakajú. Prakticky to vyzerá tak, že niektorí takíto „vyzvedači“ sú vo svojom vzťahu s Bohom hlbšie, poznávajú Jeho srdce na inej úrovni ako väčšina ľudí v spoločenstve. Zároveň tiež prechádzajú ťažšími skúškami, ktoré dovtedy nepoznali a neboli na ne pripravení.

Čo vidím, tak je to, že neraz sú títo vyzvedači veľmi vyčerpaní bojmi, útokmi a ťažko sa im zotrváva v „zasľúbenej zemi“. Riešenie tohto problému však spočíva v tom, že nesmú ostať sami. Dokonca ani v zasľúbenej zemi. Ak by si Jozueho vyzvedači povedali, že ostanú v Kanaáne bez toho, aby sa vrátili a povzbudili ostatných Izraelitov, zrejme by tam dlho neprežili. Potrebovali celú armádu, ktorá porazila nepriateľov.

Ak ti Pán Boh dáva zažívať svoju prítomnosť úplne na inej úrovni ako ľuďom v tvojom spoločenstve, ak zakusuješ Jeho dobrotu a lásku, ale tvojim bratom a sestrám to zatiaľ tak nejde, tvojou úlohou je ich tomu priviesť. Keď to žiješ ty, vieš, že sa to dá a potom tvoja modlitba za nich môže byť o to silnejšia.

Nezabudni, že úlohou vyzvedača je objavovať „nové územie“, nové veci, ale potrebuje sa aj vrátiť k svojim a povzbudiť ich, že ich úsilie, cesta a obeta majú zmysel. Jednoducho, to, čo dostávaš z neba, si nikdy nenechávaj len pre seba. S najväčšou pravdepodobnosťou to dostávaš aj na požehnanie ľudí vo svojom spoločenstve.

Ak nevieš ako na to, skús začať týmito troma krokmi:
  1. Nájdi ľudí, ktorí majú túžbu rásť a ísť ďalej
  2. Venuj im svoj čas, rozprávaj im o „zasľúbenej zemi“, ako ju poznáš ty
  3. Modli sa za nich a s nimi
 


MICHAL
 
Maťa ide na Školu učeníctva do YWAMu!

Maťa ide na Školu učeníctva do YWAMu!

Maťa je v našom spoločenstve od samého začiatku. Už niekoľko rokov aktívne slúži, pomáha pri organizovaní akcií a vedie ľudí. Tento rok od septembra ju prijali na učenícku školu YWAMu, kde bude mať polročnú misionársku formáciu. Viac o tom, ale aj o význame služby či času s Pánom hovorí MAŤA HUDCOVIČOVÁ (22) v rozhovore.

1.) Maťka, ak by si to mala v skratke zhrnúť, ktoré momenty v tvojom živote boli kľúčové pre rozhodnutie žiť s Ježišom?

Moji rodičia ma už odmalička viedli k Bohu, a preto bolo pre mňa takpovediac prirodzené „žiť s Ním“. Avšak najvýraznejší zlomový bod v mojom živote nastal asi počas strednej školy. Vtedy som sa dostala do tímu animátorov, s ktorými sme pripravovali detský mestský tábor. Boli to mladí kresťania, ktorí sa už istý čas spolu stretávali. Po skončení tábora ma pozvali na ich stretká a ja som sa rozhodla vyskúšať to. To bola moja cesta do spoločenstva J Odvtedy sa veľa vecí v mojom živote zmenilo a boli viaceré momenty, kedy som sa nanovo rozhodla dať svoj život Bohu. V spoločenstve som si stále viac začala uvedomovať, čo to znamená mať osobný vzťah s Bohom, čo ma prirodzene viedlo k tomu, aby som ho budovala. Bola som na viacerých kurzoch a dalo by sa povedať, že na každom z nich bolo niečo, čo mi pomohlo posunúť sa ďalej.
Ďalším dôležitým momentom bolo, že sme ako spoločenstvo začali slúžiť, či už to bola príprava kurzov, podujatí, evanjelizácie alebo praktická pomoc. Zrazu to už nebolo iba o mne a o prijímaní, ale o tom, že chceme ďalej dávať to, čo sme dostali.  

2.) Čo pre teba znamená spoločenstvo a služba pre ľudí v ňom ?

Spoločenstvo je pre mňa v prvom rade domovom. Je to miesto, kde zažívam prijatie, kde mám priateľov a tiež miesto, kde môžem rásť v poznávaní Pána Boha.
Služba pre mňa znamená veľa, no uvedomujem si, že je to hlavne o vzťahu s Ním. Keď trávime čas s Ježišom, služba je už len niečo, čo vychádza z tohto vzťahu. Takže služba pre ľudí v spoločenstve pre mňa znamená pomáhať im objaviť a rozvíjať to, čo do nich Boh vložil, ale hlavne privádzať ich bližšie k Nemu.



3.) Čo je to vlastne YWAM a ako si sa o tejto škole dozvedela?

YWAM (Mládež s misiou) je medzinárodné hnutie kresťanov rôznych denominácií, ktorí sa rozhodli naplno slúžiť Pánu Bohu a zvestovať evanjelium ľuďom na celom svete. Ich túžbou je nielen prinášať evanjelium do každej oblasti spoločnosti, ale tiež pripraviť a vystrojiť na túto úlohu ďalších ľudí.
K tomu slúži aj Škola Učeníctva (DTS), ktorú budem od septembra navštevovať. Nepamätám si presne kedy som počula o YWAMe prvýkrát, ale myslím, že to bolo na jednom seminári, ktorý viedol Ad de Bruin. Počas prednášky spomenul, že vedú Školu učeníctva a hovoril nám aj nejaké svedectvo z tejto školy. Veľmi ma to vtedy zaujalo, a preto som sa potom snažila zistiť o tom viac.

4.) Ako by mal vyzerať teda tvoj nasledujúci polrok? Čo budeš robiť?

Škola Učeníctva je rozdelená na dve časti - tzv. teoretickú (vyučovaciu), ktorá trvá tri mesiace a praktickú, ktorá bude trvať dva mesiace. Počas prvých troch mesiacov budeme mať viaceré predmety a vyučovania zamerané na budovanie osobného vzťahu s Bohom, modlitbu, štúdium Svätého písma, osobný rast a rozvíjanie duchovných darov, cirkev, evanjelizáciu a podobne. Súčasťou tejto časti je už aj praktická služba - modlitebná služba, služba v iných komunitách, služba mladým, , či napríklad služba v rómskych osadách. Zároveň to bude čas budovania komunity cez spoločné zdieľanie a modlitbu.
Potom nasleduje praktická časť, ktorú predstavuje misijný výjazd do Indie. Tu budeme naplno slúžiť tým, ktorí to potrebujú a ohlasovať evanjelium. V podstate budeme v praxi uplatňovať to, čo sme sa počas predošlých mesiacov učili teoreticky.

5.) Môžu ti naši priatelia (čitatelia stránky) nejako pomôcť?

V prvom rade prosím o modlitebnú podporu. Aj keď si to veľakrát neuvedomujeme, sila spoločenstva je práve v tom, že do vecí nemusíme ísť ako jednotlivci, ale ako spoločenstvo. V druhom rade je to finančná podpora. Samotné školné na 5 mesiacov stojí viac ako 3500 €. V tejto sume však nie sú zahrnuté výdavky spojené s misijným výjazdom do Indie (letenky, očkovania, poistenie). Preto ak by ma niekto chcel podporiť aj takouto formou, budem veľmi vďačná.