Nedôverčivá Izraelitka

Nedôverčivá Izraelitka

Dnes pri čítaní knihy Deutoronómium  – 1. kapitoly – mi udrela do očí stať, kde Mojžiš Izraelitom vysvetľuje, že tam, kde sa v putovaní dostali teraz – na hranice zasľúbenej zeme – tam sa mohli dostať za 11 dní a nie za 40 rokov, keby sa neboli vzpriečili Bohu. 

Ohromilo ma to. Nikdy som si totiž neuvedomila ten nepomer – 11 dní a 40 rokov!

Ďalej im opisuje celý ten čas ich putovania – ako sa o nich Boh staral „…a potom na púšti, kde si sám videl, ako ťa Pán, tvoj Boh, nosil ako muž, ktorý nesie svojho syna, niesol ťa po celej ceste odvtedy ako ste vyšli až kým ste nedošli až na toto miesto…“ (Dt 1,31)

Viete, keď toto všetko teraz čítam, skutočne ma udivuje Božia láska a trpezlivosť s akou vychováva svoj ľud – svoje deti. A zároveň ma prekvapuje zanovitosť, nedôvera, reptanie a strach Izraelitov, napriek tomu, že videli toľké prejavy lásky a už 1000 x sa mohli presvedčiť o tom, že Boh je verný.

A uvedomujem si, že takí sme aj my. Taká som aj ja. Už toľkokrát Boh dokázal v mojom živote svoju neochvejnú lásku a vernosť voči mne a ja mám stále akosi viac dôvodov prečo mu neveriť, prečo sa báť a robiť zo svojich starostí obrov väčších ako je Boh sám. Kam sa pozriem, tam vo svojom živote vidím Jeho dobrotu. Vidím, že ja v podstate ani nemám šancu stúpiť inam alebo sa potknúť, lebo Jeho láska ma obklopuje z každej strany a kamkoľvek by som šla, prenasleduje ma Jeho vernosť a dobrota. A napriek tomu som aj ja nedôverčivou Izraelitkou…

Pán Boh nám dáva veľké prisľúbenia – presne ako Izraelitom – no my, podľa svojej malosti si z nich vyberáme len to, čo sa nám zdá možné uskutočniť svojimi silami. A tak namiesto počúvania Božieho hlasu a kráčania po jeho cestách si vyberáme tie svoje cesty – dlhšie a náročnejšie. Namiesto 11 dní cesty putujeme 40 rokov, lebo nedôverujeme. Nie je to nonsens?

Stačí len vedieť Kto je ON, kto som ja a dôverovať mu viac ako sebe či čomukoľvek inému. Prečo? Lebo On je dobrý, vidí viac a môže viac ako ja sama.

„Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú.“ (Hebr 11,6)

„Nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu a nech v nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen“ (Hebr 13, 21)

Na záver chcem vás i seba 🙂 už len povzbudiť – vytiahnime si teraz svoje starostlivo zapísané zošitky s prisľúbeniami a začnime veriť, začnime žiť podľa Božej vôle – v plnosti radosti a nie strachu. Lebo ako hovorí sv. sestra Faustína: „Naša láska k Bohu spočíva v plnení Božej vôle.“


MONIKA


 

Počuješ? Niekto klope

Počuješ? Niekto klope

Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša. A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní. (Flp 1, 8-9b)

Toto sú slová sv. Pavla, muža naplneného Božou prítomnosťou po stretnutí sa so živým Ježišom. Muža, ktorý nezostal rovnaký po tom, ako sa stretol so Zmŕtvychvstalým.  Muža odhodlaného ísť a hlásať pravú radosť z Božieho kráľovstva, lebo vedel, že túto skúsenosť Lásky môže zakúsiť každý z nás. Lebo Otec nenadŕža nikomu. A táto Láska hnala Pavla dopredu a robila v ňom to, že on túžil.

Sám Boh je plný túžby po tebe. Celým svojím srdcom túži a chce ťa celého iba pre seba. Túži ťa napĺňať radosťou z Jeho prítomnosti. Túži po tvojom šťastí, ktoré vychádza zo vzťahu s Ním. Túži ťa celého uzdravovať a premieňať tvoje srdce podľa svojho srdca. Túži sa ti dať spoznať taký, aký naozaj je. Boh dobrý, ktorý neváhal dať všetko a zriekol sa seba samého, aby si ty mohol žiť nový život v Ňom. Veľký a mocný Boh, ktorý sa k tebe sklonil v Ježišovi Kristovi a vzal si tak prirodzenosť sluhu, aby ťa obmyl od hriechu a urobil ťa podobným Jemu samému. Boh, ktorý ťa uznal za hodného priateliť sa s Ním. Taká veľká je Jeho láska k tebe.

A realita Jeho kráľovstva lásky sa môže stať aj tvojou realitou. Ak mu to dovolíš. Lebo Boh je v milovaní veľký džentlmen. Nikomu sa nevnucuje. On stojí pred dverami tvojho srdca a čaká na tvoje pozvanie dovnútra. Stíš seba, aby si začul Jeho. Počuješ klopanie?

Možno si už raz urobil toto rozhodnutie, pozval ho dnu a zakúsil Jeho dobrotu. No On je živý a každý deň čaká na tvoje rozhodnutie sa pre Neho. A hoci sa veľkosť Jeho lásky nikdy nemení, stále ťa ňou chce dostávať viac a novým spôsobom. Lebo On v tebe túži rásť.

Milý čitateľ, nezabúdaj však, že aj radosť rozdávaním rastie. Nečakaj, že Pán Boh k tebe príde podobne ako k sv. Pavlovi, a až potom budeš svedčiť o Božej dobrote. Si jedinečným originálom. Boh chce na tebe pracovať a bude pri tom využívať to, čo máš. Preto začni svedčiť už dnes a tam, kde sa nachádzaš. Na tvojej ceste.

Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil. (Mt 12,15)

Nie len niekoľko z nich, nie len zopár vyvolených, nie iba tých, ktorých choroba nebola až taká vážna. Všetkých, ktorí sa rozhodli ísť za Ježišom.

Pozvi ho dovnútra a začni len počúvať!


LENKA


 

Muž, už nie si otrok!

Muž, už nie si otrok!

Veľmi mi horí srdce za to, aby muži našej generácie mohli rásť podľa Otcovho srdca, aby srdcia nás mužov mohli byť naozaj obrazom toho Božieho srdca. Aby vnímali to, že sú vedení Duchom Svätým a majú identitu milovaných synov, ktorí môžu uvoľňovať Božie kráľovstvo do tohto sveta a sú preniknutí Božou láskou.

Verím, že Pán Boh má pre každého jedného z nás špeciálne poslanie – poslanie muža. Túžim po tom, aby ste vo svojich životoch mohli zakúšať Otcovu blízkosť, lásku a nachádzali ste identitu synov v Jeho srdci. My sme Jeho synmi. Sv. Pavol nám to viackrát pripomína:

“Veď skrze vieru v Ježišovi Kristovi ste všetci Božími synmi!“ (Gal 3,26)


„Budem vašim Otcom a vy budete mojimi synmi. (2Kor 6,18)

Aby sme toto synovstvo v sebe naozaj prijali musíme zmeniť svoje myslenie. Hovorím ti, že si dobrý syn. Si potrebný a máš na to!

Viete, keď som bol mladší tak na základnej a ešte aj na strednej škole, nemal som zo seba pocit, že to, ako vyzerám a kým som je, to „dokonalé stvorenie“, ktoré Boh stvoril a je na neho hrdý. Vždy som bol skôr ten tichý, utiahnutý chlapec, ktorý nemal odvahu a nikdy by nešiel do niečoho sám. Ale Boh celý ten čas videl niečo iné. Videl bojovníka, videl muža.

V Starom zákone vidíme, ako za Gedeonom prišiel Pánov anjel a povedal mu: „Ty, udatný bojovník, vyslobodíš Izraelitov od Madiánčanov.“. A Gedeon sa pýta: „Zbláznil si sa? Ja?“. (Sdc 6, 12-13) Boh ho oslovuje udatným bojovníkom. V živote nedržal meč v ruke, bol mlátičom pšenice, najmenší zo svojej rodiny. A nakoniec Gedeon poráža armádu vojakov Madiánčanov s 300 chlapmi, ktorí boli na tom podobne ako on a o vojne nemali ani potuchu. Nemali žiadne skúsenosti, taktiku boja,… Ale Boh si vyvolil práve ich.

Jeden z kľúčových momentov v tvojom živote muža sa stáva chvíľa, keď v tebe rastie odvaha a viera. Ty nie si niekto zabudnutý, tak ako si to o sebe myslel Gedeon. Si Boží syn, telom aj srdcom a chcem, aby si spoznával toto svoje srdce. Tvoja misia muža je veľmi dôležitá.

Ako bojovať proti pocitom menejcennosti? Skús si dať taký osobný čas a spísať si na papier svoje silné stránky, svoje úspechy a rozvíjaj to v čom si dobrý, ale spíš si aj oblasti, kde ti to až tak nejde, kde vidíš že sa ti v tom až tak nedarí, pretože práve v nich ťa môže Boh použiť. Nauč sa stáť si za svojím slovom, nauč sa byť zodpovedný a neutekať pred nejakými ťažkými vecami alebo problémami.

Boh chce tvoj príbeh „udatného a zodpovedného muža“ začať už dnes. Keď mýtnik Zachej sedel na figovníku a stretol sa s Ježišom určite nečakal, že v ten istý večer bude s Ježišom večerať vo svojom dome. Bol hlavným mýtnikom v meste, nenávidený ľuďmi, nebolo to teda obyčajné šťastie, ale sa rozhodol byť zodpovedným a zobrať to do vlastných rúk. (Lk 19,18) Buď aj ty odvážny a neboj sa aj riskovať. Verím, že Boh má na tejto ceste premeny myslenia pre teba pripravené niečo naozaj špeciálne.

Pre mňa to bol moment, keď som si vzal Moniku za manželku a uvedomoval som si tú zodpovednosť a to ako veľmi ju milujem. Na jej láske, to ako ma veľmi miluje a ako je to pre mňa krásne, mi Boh ukazuje svoju lásku a to ako veľmi ma miluje ON. Toto nám niekedy robí problém pochopiť, lebo máme v sebe nejaké zranenia. My muži máme niekedy takú tendenciu hrať takých tvrďasov: tetovanie, veľké svaly, dlhá brada, len aby sme ľuďom dokázali, že sme chlapi. Nepomôže ti to! Zakrývame svoje zranenia z minulosti a myslíme si, že nemajú na náš život dopad. Popierame, že nás to zranilo alebo že sa nás to nejako dotklo. A postupom času sa tieto zranenia v nás ukladajú v našich srdciach a robíme si z nich akoby taký komín, ale on raz spadne a potom nás to všetko dostane ešte viac a silnejšie.

Neboj sa pozvať Boha do svojho vnútra a daj mu aj tieto svoje zranenia, svoje emócie. Sami to nedokážeme. Tvoja mužnosť pramení z tvojho srdca, zo zlomenosti pre lásku, zo zlomenosti pre Boha a preto chceme, aby naše srdcia boli obrazom Božieho srdca. Oblasti, v ktorých máš strach alebo neistotu, sú oblasti, kde sa Boh chce najviac osláviť.

Presne tak ako pri Mojžišovi, keď mal ísť prehovoriť s faraónom. Presne tak ako Gedeon, ktorý sa ukrýval, keď sa dozvedel do čoho ho Boh volá. Presne ako Jonáš, ktorý dokonca zutekal z vlastnej misie. Všetci títo Boží muži zažili víťazstvo lebo sa rozhodli byť odvážni a spravili to radikálne rozhodnutie pre Boha. Je veľmi dôležité aby v našej myslím a v našom srdci nastala táto radikálna zmena, aby nám to pomohlo vidieť seba samých tak ako nás vidí Boh. Aby sme zanechali otrocké myslenie, lebo ako hovorí sv. Pavol: „My sme nedostali ducha otroctva, aby sme sa museli báť (žiť v strachu), ale dostali sme Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba Otče.“ (Rim 8,15), (Gal 4,6-7)

Veľa mužov často nevie o tom, že Boh je blízko nás a potom prídeme niekam na chvály a voláme Duchu Svätý príď…. ale nič nevidíme! Nič neprichádza! Prečo? Ak ty uveríš, že nesieš Boha v sebe, tak ti to pomôže pochopiť, že On hovorí inak. Ježiš sa modlil za túto jednotu s nami: „Ja sa modlím, aby boli jedno, tak ako Ty otec a Ja sme jedno.“ (Jn 17,11) Ak On je v tebe a chceš aby k tebe hovoril, On hovoriť bude, ale nie tak ako si to my myslíme – vonkajšími znakmi – akýmsi hlasom zvonku.

My sa tam v tej modlitbe postavíme pred Boha a čakáme, že príde nejaký reálny hlas, alebo niekedy to čakáme od modlitebníkov a podobne, ale Boh je v nás a chce prioritne hovoriť v nás – cez naše myšlienky, cez naše obrazy, sny,… Nebude hovoriť zvonku, ale bude k tebe hovoriť zvnútra. Táto jednota mi niekedy pomáha v mojich bojoch s nejakým hriechom, lebo keď je Boh vo mne, tak má účasť na všetkom čo žijem. Ak sa na niečo pozerám, tak On sa na to pozerá so mnou. Ak niečo počujem, On to počúva so mnou. A potom si zrazu uvedomím, aha… toto ja nechcem aby sa Boh musel na to pozerať, toto ja nechcem aby Boh počúval…. a to je to čo mi pomôže povedať si to rozhodné NIE!

Boh nechce prežívať tie moje zážitky, ON chce aby som ja prežíval Jeho zážitky. Chce moje srdce naplniť láskou, aby bolo slobodné. Ježiš prišiel, aby prinášal slobodu do našich životov, do nášho srdca. „Lebo vy ste povolaní pre slobodu.“ (Gal 3,13) Majte slobodné srdce podľa Božieho srdca!

 


DOMINIK