Jednota: misia možná!

Jednota: misia možná!

Tento blog chcem venovať všetkým, ktorým slová spolupráca, partnerstvo a vytváranie jednoty medzi spoločenstvami nie sú cudzie a modlia za prebudenie v tejto oblasti. Chcem vás len krátko povzbudiť o tom, že to nie je nemožné. Už v začiatkoch nášho spoločenstva sme niekoľkí vedeli, že jednota nesmie chýbať v našich prioritách. V tom čase som si to nevedel celkom úplne predstaviť, čo pre ňu urobiť, ale vedel som, že je veľmi kľúčová na to, aby sa Božie kráľovstvo v Trnave mohlo posúvať vpred. Boli totiž obdobia, keď bolo naše mesto vnímané ako mesto nejednoty spoločenstiev, oddelenia a individualizmu. Vznikali tu rôzne dobré veci, ku ktorým sa aj Pán Boh priznával, ale stále kdesi v ovzduší visel duch súperenia a vlastných projektov. Aj my sami sme boli akosi izolovaní a nevedeli sme, čo spraviť, aby sme sa z tohto „väzenia“ dostali. Možno, že podobnú situáciu cítiš aj ty vo svojom regióne, možno spoločenstvá v tvojom okolí vôbec nespolupracujú a možno ani nepoznáš ďalších kresťanov z iných spoločenstiev v meste... Hej, situácia je často veľmi zložitá a oddelenie je neraz silnou stratégiou Zlého, ale – toto nemusí byť trvalý stav. Keď Ježiš hovorí o tom, že je s Otcom jedno (Jn 10,30) a Cirkev má byť tá, ktorá Ho zjavuje svetu, musí byť spôsob, aby prišla jednota do Božieho ľudu. U nás prišiel zlom v deň, keď nás staršie trnavské spoločenstvá (Agape, Aggeus, Kanaán) zavolali do spolupráce pri organizovaní pravidelných tt.chvál. Dostal som taktiež pozvánku na pravidelné stretko lídrov spoločenstiev. Aj keď zo začiatkov som mal pochybnosti o sebe samom alebo o tom, či to je celé pre nás, dnes rozhodnutie stretávať a modliť sa spolu s nimi vidím ako veľmi dobré. Každý mesiac máme spoločnú večeru, kde sa spolu zdieľame a modlíme. A nie je to len o službe – veľa sa od týchto chlapov učím aj v tom, ako byť dobrým mužom v rodine, práci, ale aj vo vzťahu s Bohom. Tieto stretnutia posúvajú nielen naše vzťahy, ale myslím, že aj celé naše spoločenstvá. V poslednej dobe môžem vidieť, ako sa ľudia od nás nemajú problém zdieľať s členmi ostatných spoločenstiev; ako rastieme, keď sa vzájomne za seba modlíme a ako efektívne idú veci, keď môžeme stavať na základoch, ktoré položili iní. A verte, je to riadne dobré! Prečo to vlastne všetko píšem? V nedeľu sme mali spoločný prvý športový deň tt.spoločenstiev. So z neho doteraz povzbudený. Každé spoločenstvo postavilo tímy a hrali sme futbal a vybíjanú. Starší, mladí, rodičia aj deti, skrátka nikto nebol mimo. Bol to skvelý čas rozhovorov, zábavy, jedla a mnohého ďalšieho. A možno je to len malý dôkaz spolupráce, ale ja tam vidím čosi viac. Vidím jednotu, ktorá narastá. Nedá sa to opísať, nedá sa to odfotiť, dá sa to zažiť! Verím, že Boh nám dáva veľa požehnania a milosti aj kvôli tomu, že chceme ako spoločenstvá ísť dopredu spolu. Neznamená to, že teraz neexistujú veci, v ktorých to úplne všetko dokonale funguje. Stále vidím možnosti, ako rozširovať hranice jednoty, ako rásť, o čo sa modliť. Ale dôležité je jedno: začalo sa to! Chcem, aby si vedel(a), že ak túžiš po niečom podobnom pre svoje mesto či kraj, nie je to nemožné! Možno vás ako spoločenstvo čaká ešte kus cesty zmierenia, prijatia a modlitby, ale prosím – nenechaj sa odradiť a nepovedz si, že to nie je možné. Boh to chce oveľa viac ako ty! A keď mohol takúto vec začať v Trnave, prečo by to nespravil aj inde?
MICHAL KORICINA

 
3 kľúčové veci pre život v spoločenstve

3 kľúčové veci pre život v spoločenstve

Niekedy sa zamýšľam nad rôznymi stratégiami, plánmi a inovatívnymi spôsobmi ako získať ľudí pre evanjelium, ako stále povzbudzovať ľudí v spoločenstve k vytrvalosti a ako docieliť to, aby ich „srdcia horeli“. A niekedy mi toto premýšľanie zaberie tak veľa času. Pritom riešenie je úplne jednoduché...   Nedávno som sa dostal k jednému textu, ktorý opisuje jedno z mnohých vysvetlení prečo sa kresťanstvo v rannom období, napriek mnohým prenasledovaniam, tak šírilo. Nebolo to vďaka osobnej charizme tých ľudí, ani preto, že by bolo kresťanstvo tak spoločensky uznávané (to skôr naopak). Bolo to preto, lebo kresťania objavili tajomstvo spoločenstva. Kvôli evanjelizácii a získavaniu nasledovníkov vraj nemuseli pohnúť ani prstom. Predstavte si modelovú situáciu: niekto ide akousi vedľajšou uličkou v Korinte alebo v Efeze a všimne si skupinku ľudí sediacich pohromaderozprávajúcich sa o akýchsi pozoruhodných veciach – čosi o mužovi, poprave a prázdnom hrobe. Tomuto okoloidúcemu to nedáva zmysel. Ale na spôsobe, akým spolu títo ľudia hovoria, ako sa k sebe správajú, ako sa na seba pozerajú a ako sa spoločne zabávajú, je niečo veľmi príťažlivé. Prizerajúci sa aj chcel ísť ďalej svojou cestou, ale bol touto skupinkou akýmsi zvláštnym spôsobom priťahovaný. Možno sa chvíľu započúval, a keďže stále nerozumel, opäť sa mal k odchodu. Ale zase ho akoby niečo pritiahlo späť. Uvedomil si, že hoci nemá poňatia o tom, čo títo ľudia rozprávajú, že mu to až tak nevadí, pretože chce byť pri tom, chce sa toho tiež zúčastniť, chce to tiež prežívať. (podľa knihy Kresťanstvo a psychológia) Uvedomujem si, ako som Pánu Bohu vďačný, že môžem mať spoločenstvo. Že na problémy, otázky, pochybnosti a vzťahy nie som sám. Že aj keď nie vždy funguje všetko tak, ako by mohlo, tu môžem ísť hlbšie za Ním a spoznávať Ho stále novým spôsobom. Dobre, prejdem veci. Myslím, že stále máme čo robiť, aby sa kultúra našich spoločenstiev podobala na tú, ktorú žili v Jeruzaleme. Tu sú moje tri veci, ktoré podľa mňa potrebujeme žiť v spoločenstve viac.

1. Priateľstvo

Niekedy mám pocit, že sme si vlastné spoločenstvá zinštitucionalizovali. Znamená to, že sme si z nich vytvorili inštitúciu namiesto rodiny. Zabúdame žiť vzťahy a poznáme sa ako „členovia spoločenstva“ a nie ako bratia a sestry, ktorí sú si skutočnými priateľmi. Myslím tu napríklad na chladničkové právo (právo otvoriť si chladničku, keď ste u priateľa na návšteve), spoločný šport či výlet alebo pomoc všetkého druhu. V Ježišovom spoločenstve sa tiež všetci volali priateľmi („..nazval som vás priateľmi“ – Jn 15,15)

2. Radosť

Možno si už počul o tom, že práve „radosť je meradlom viery človeka" (pápež František). To znamená, že ak si chceš „zmerať“ svoju vieru, pozri sa na radosť vo svojom živote. Aký, aká si väčšinou? Máš radosť? Usmievaš sa? Ako často niekoho rozveselíš a ukážeš mu, že to, čo žiješ, ťa napĺňa a prináša radosť? Najlepšie je, že v mnohých situáciách sa stačí pre radosť rozhodnúť. To znamená, že sa začneš pozerať optimisticky aj na negatívne situácie, lebo vieš, že tvoj Boh je zdrojom tvojej nádeje. Koniec koncov, Písmo hovorí, že „...radosť v Pánovi je vaša sila!“ (Neh 8,10)

3. Skúsenosť, že Božie kráľovstvo je medzi nami

Keď prví kresťania čítali čerstvo napísané evanjeliá, myslím, že to bolo pre nich niečo ako čítať FB statusy zaujímavých ľudí, blogy alebo webové spravodajské stránky. Boli z toho unesení, lebo to bolo niečo, čo sa udialo v ich blízkosti a oni mohli vidieť toho reálne následky; mnohí dokonca stretli Ježiša face-to-face. Niekedy sa mi zdá, že Bibliu čítame viac ako román, nie ako news feed. Pri čítaní či počúvaní nás zastaví to, že „vieme ako to skončí“ a prestaneme vnímať niečo viac. Ale práve Biblia je tou najaktuálnejšou knihou na svete! Je napísaná pre každé obdobie. Potrebujeme uveriť, že veci, o ktorých sa v nej hovorí, sú niečím, čo sa môže diať aj v dnešnej dobe. A to nepíšem, len preto, že to dobre znie, ale preto, že to tak naozaj je. Každý potrebujeme vidieť, že uzdravenia, rozmnoženia jedla či utíšenia búrok sú stále aktuálne! Priatelia, som presvedčený, že to čo žili prví kresťania, môžeme žiť aj my. Že evanjelium sa stane vďaka nám niečím pre svet príťažlivým. Buď aktívny v spoločenstve, buduj hlboké priateľstvá, ži životný štýl radosti, maj skúsenosť s tým, že Kráľovstvo je tu a pôjde to! Michal
ilustračný obrázok: www.pexels.com
Byť silný ako Dávid

Byť silný ako Dávid

Ale ako?  Ako sa postaviť obrovi strachu, zlyhania či nespokojnosti? Ako snívať sny, ktoré sa vymykajú realite tohto sveta? Čo robiť, keď hľadáš a nenachádzaš? 
Dávid nabral silu a dôveru v čase, keď sa Iba staral o ovečky a popri tom spoznával Nebeského Otca. Bol to čas výcviku. Musel seba aj to, čo mu bolo zverené chrániť a starať sa o to, ako o svoj najväčší majetok. Určite nebol skúšaný len vonkajšími okolnosťami – či už boli pre neho priaznivé alebo nie. Jeho charakter musel byť veľmi budovaný aj vnútornými bojmi. Musel sa vyrovnať s mnohými vecami, ktoré ho mohli zdeptať, ako napríklad postoj jeho rodiny k nemu. Názory druhých.
Keďže sa od toho dokázal úplne odosobniť  a nehľadieť na tieto okolnosti, niekde, v niekom predsa len musel mať dôveru. Tá bola u neho dôvodom odvahy. Dôvera vychádzajúca z úprimného priateľstva, lásky, dôvery a bázne.  On, ako aj mnohí iní, bol vytrhnutý zo sveta, aby sa naučil stavať na úplne iných základoch, ako bolo v danej dobe zvykom. Samota s ovcami mu paradoxne umožnila správať sa tak revolučne.
Svet má svoje pravidlá a Boh svoje.
Svet kričí: „Choď, choď, choď!“ Najlepšie za tým, čo vlastne ani nemá zmysel. A ak nie si dosť silný poddaj sa!
Boh vraví: „Zastav sa. Aspoň na chvíľu. Upri svoj zrak na mňa a pozri na tú krásu. Hľadaj ma a dám ti za čím túži tvoje srdce. So mnou buduj kráľovstvo, v ktorom máš právoplatné miesto a nenahraditeľnú úlohu. Nikde inde nenájdeš väčší pokoj a naplnenie.“
Mnohí poznali túto pravdu. No ešte stále je viac tých, ktorí sa boja vstúpiť do neznámych vôd. Obava alebo sklamanie bráni synom a dcéram v návrate k Otcovi. V tom, aby sa ich život stal naplňujúcim a skutočne bohatým.
No ale vráťme sa k Dávidovi. Máš rovnaký „problém“ ako on? Staráš sa už dlho IBA o ovce? Robíš niečo, čo vyzerá úboho a málo a pritom vieš, že toto miesto nie je trvalé, lebo s Priateľom snívaš revolučné sny a sú ti dané prisľúbenia, ktoré sa úplne vymykajú realite a názorom tohto sveta?
Ak je to tak, si na tom najsprávnejšom mieste. Nech sa teda otvoria ústa a spievajú chválu. Nech srdce zvoní vďačnosťou ako nikdy predtým. Lebo Boh vie. Pripravuje. Prichádzajú boje, skúšky zvonka či zvnútra. No to všetko buduje charakter. Zameriava na Božie pravidlá.
Aby si raz mohol predstúpiť pred zástup ustráchancov a prehlásiť, Môj Boh je väčší. A jedným hodom zastaviť nepriateľa, na ktorého si nik doteraz netrúfol. Nevzdávaj sa teraz, keď pasieš ovce, lebo práve tento čas ťa môže naučiť vybojovať mnohé vojny. Hľadaj teda najprv Božie kráľovstvo a všetko ostatné ti bude pridané. A nedívaj sa na to, koľko toto hľadanie už trvá. Všetko má svoj čas.
Dominika
ilustračný obrázok: youtube.com