Cesto na koláč

Cesto na koláč

Nie, toto nie je typický predvianočný recept na koláč. Chcem sa s tebou podeliť o to, čo mi Pán Boh v posledných dňoch hovorí a ako to ovplyvnilo môj pohľad na veci okolo.

Počas celonočnej adorácie na duchovnej obnove spoločenstva mi Boh povedal jednu vetu, ktorej význam začínam chápať až s odstupom niekoľkých dní.

Aby si pochopil celý kontext, tak ti musím povedať, čo som prežíval týždne pred tým. Už niekoľko rokov slúžim Bohu v spoločenstve a z času na čas príde obdobie, keď zatúžim vidieť ovocie všetkej tej práce, všetkých malých skrytých služieb,  modlitieb a všetkého, čo je očiam neviditeľné, ale má veľký význam v očiach nebeského Otca. Potreboval som vidieť pokrok, zmenu, prichádzajúcu z neba.

A videl som. Prišla práve v tej jedinej vete, ktorá mi tak v mnohom zmenila pohľad na veci okolo. Pán Boh mi povedal: „Zamiesil by som cesto, ak by som nechcel upiecť koláč?“

Keď som nad týmto slovom rozmýšľal pár nasledujúcich dní, uvedomil som si, že som bol dovtedy trochu slepý. Akokeby som vôbec nevidel všetky tie dobré veci, ktoré sa diali aj v spoločenstve, aj v rodine, aj všade okolo… Wau. Zrazu mi to dalo obrovskú nádej, že v mojom okolí sa vlastne deje kopa dobrých vecí. Ako Boh požehnáva mňa aj moju rodinu, ako ľudia v spoločenstve objavujú a vstupujú do svojho poslania, ako začíname snívať o veľkých veciach, o ktorých sme nikdy predtým nerozmýšľali.

Robil by Otec všetky tieto pozitívne veci, ak by to všetko nechcel posunúť ešte ďalej? Zamiesil by si cesto na koláč a nechal ho niekde v špajzi? Myslím si, že nie. Cesto je na to, aby z toho vzniklo niečo chutné a sladké.

Dnes mám veľkú nádej, lebo vidím, že všetky dobré veci v mojom okolí, niekam smerujú. Že to Boh nerobí „len tak“. On tým sleduje omnoho väčší cieľ. Viem, že z toho všetkého vznikne „chutný koláč“.

Chcem ťa pozvať, aby si sa počas tohto adventu pozrel na svoj život, na tvoje životné okolnosti a ďakoval Pánu Bohu za všetko dobré, čo sa už udialo alebo čo sa deje. A ak možno čakáš na viditeľné ovocie tvojich modlitieb či služby, skús sa pozrieť na aktuálne veci ako na cesto, z ktorého Boh upečie niečo ešte lepšie!

Žehnám ti, aby si objavil všetky dobré veci, ktoré pre teba Boh robí!

 


MICHAL


 

Nedôverčivá Izraelitka

Nedôverčivá Izraelitka

Dnes pri čítaní knihy Deutoronómium  – 1. kapitoly – mi udrela do očí stať, kde Mojžiš Izraelitom vysvetľuje, že tam, kde sa v putovaní dostali teraz – na hranice zasľúbenej zeme – tam sa mohli dostať za 11 dní a nie za 40 rokov, keby sa neboli vzpriečili Bohu. 

Ohromilo ma to. Nikdy som si totiž neuvedomila ten nepomer – 11 dní a 40 rokov!

Ďalej im opisuje celý ten čas ich putovania – ako sa o nich Boh staral „…a potom na púšti, kde si sám videl, ako ťa Pán, tvoj Boh, nosil ako muž, ktorý nesie svojho syna, niesol ťa po celej ceste odvtedy ako ste vyšli až kým ste nedošli až na toto miesto…“ (Dt 1,31)

Viete, keď toto všetko teraz čítam, skutočne ma udivuje Božia láska a trpezlivosť s akou vychováva svoj ľud – svoje deti. A zároveň ma prekvapuje zanovitosť, nedôvera, reptanie a strach Izraelitov, napriek tomu, že videli toľké prejavy lásky a už 1000 x sa mohli presvedčiť o tom, že Boh je verný.

A uvedomujem si, že takí sme aj my. Taká som aj ja. Už toľkokrát Boh dokázal v mojom živote svoju neochvejnú lásku a vernosť voči mne a ja mám stále akosi viac dôvodov prečo mu neveriť, prečo sa báť a robiť zo svojich starostí obrov väčších ako je Boh sám. Kam sa pozriem, tam vo svojom živote vidím Jeho dobrotu. Vidím, že ja v podstate ani nemám šancu stúpiť inam alebo sa potknúť, lebo Jeho láska ma obklopuje z každej strany a kamkoľvek by som šla, prenasleduje ma Jeho vernosť a dobrota. A napriek tomu som aj ja nedôverčivou Izraelitkou…

Pán Boh nám dáva veľké prisľúbenia – presne ako Izraelitom – no my, podľa svojej malosti si z nich vyberáme len to, čo sa nám zdá možné uskutočniť svojimi silami. A tak namiesto počúvania Božieho hlasu a kráčania po jeho cestách si vyberáme tie svoje cesty – dlhšie a náročnejšie. Namiesto 11 dní cesty putujeme 40 rokov, lebo nedôverujeme. Nie je to nonsens?

Stačí len vedieť Kto je ON, kto som ja a dôverovať mu viac ako sebe či čomukoľvek inému. Prečo? Lebo On je dobrý, vidí viac a môže viac ako ja sama.

„Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú.“ (Hebr 11,6)

„Nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu a nech v nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen“ (Hebr 13, 21)

Na záver chcem vás i seba 🙂 už len povzbudiť – vytiahnime si teraz svoje starostlivo zapísané zošitky s prisľúbeniami a začnime veriť, začnime žiť podľa Božej vôle – v plnosti radosti a nie strachu. Lebo ako hovorí sv. sestra Faustína: „Naša láska k Bohu spočíva v plnení Božej vôle.“


MONIKA


 

Počuješ? Niekto klope

Počuješ? Niekto klope

Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša. A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní. (Flp 1, 8-9b)

Toto sú slová sv. Pavla, muža naplneného Božou prítomnosťou po stretnutí sa so živým Ježišom. Muža, ktorý nezostal rovnaký po tom, ako sa stretol so Zmŕtvychvstalým.  Muža odhodlaného ísť a hlásať pravú radosť z Božieho kráľovstva, lebo vedel, že túto skúsenosť Lásky môže zakúsiť každý z nás. Lebo Otec nenadŕža nikomu. A táto Láska hnala Pavla dopredu a robila v ňom to, že on túžil.

Sám Boh je plný túžby po tebe. Celým svojím srdcom túži a chce ťa celého iba pre seba. Túži ťa napĺňať radosťou z Jeho prítomnosti. Túži po tvojom šťastí, ktoré vychádza zo vzťahu s Ním. Túži ťa celého uzdravovať a premieňať tvoje srdce podľa svojho srdca. Túži sa ti dať spoznať taký, aký naozaj je. Boh dobrý, ktorý neváhal dať všetko a zriekol sa seba samého, aby si ty mohol žiť nový život v Ňom. Veľký a mocný Boh, ktorý sa k tebe sklonil v Ježišovi Kristovi a vzal si tak prirodzenosť sluhu, aby ťa obmyl od hriechu a urobil ťa podobným Jemu samému. Boh, ktorý ťa uznal za hodného priateliť sa s Ním. Taká veľká je Jeho láska k tebe.

A realita Jeho kráľovstva lásky sa môže stať aj tvojou realitou. Ak mu to dovolíš. Lebo Boh je v milovaní veľký džentlmen. Nikomu sa nevnucuje. On stojí pred dverami tvojho srdca a čaká na tvoje pozvanie dovnútra. Stíš seba, aby si začul Jeho. Počuješ klopanie?

Možno si už raz urobil toto rozhodnutie, pozval ho dnu a zakúsil Jeho dobrotu. No On je živý a každý deň čaká na tvoje rozhodnutie sa pre Neho. A hoci sa veľkosť Jeho lásky nikdy nemení, stále ťa ňou chce dostávať viac a novým spôsobom. Lebo On v tebe túži rásť.

Milý čitateľ, nezabúdaj však, že aj radosť rozdávaním rastie. Nečakaj, že Pán Boh k tebe príde podobne ako k sv. Pavlovi, a až potom budeš svedčiť o Božej dobrote. Si jedinečným originálom. Boh chce na tebe pracovať a bude pri tom využívať to, čo máš. Preto začni svedčiť už dnes a tam, kde sa nachádzaš. Na tvojej ceste.

Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil. (Mt 12,15)

Nie len niekoľko z nich, nie len zopár vyvolených, nie iba tých, ktorých choroba nebola až taká vážna. Všetkých, ktorí sa rozhodli ísť za Ježišom.

Pozvi ho dovnútra a začni len počúvať!


LENKA