Keď som dnes kráčala domov z kostola, hlavou mi prebehla myšlienka, o ktorej doteraz premýšľam. Povedal mi ju nedávno spolužiak, keď sme sa spolu rozprávali o (ne)zmyselnosti kresťanstva. Podľa neho je naivné veriť niečomu, čo nijakým spôsobom nedokážem hmatateľne podložiť.
Vtedy som si znova uvedomila jednu vec – v kresťanstve je naozaj množstvo udalostí, ktoré dokážeme prijať a pochopiť jedine vierou. Ak hovorím o viere, je jasné, že ľuďom zo sveta nedokážem ponúknuť nič, čo by postačovalo ako dôkaz. Dalo by sa teda povedať, že pri viere to všetko končí… alebo začína?
Viera ťa spája s nebom. Pretože tam, kde tvoj rozum už nestačí, uvoľňuješ priestor Duchu Svätému a kresťanstvo tak naberá nový rozmer – rozmer nadprirodzena. world! To znamená, že základnou výbavou každého kresťana musí byť viera. Sv. Pavol o tom píše v liste Hebrejom úplne jasne: „Viera, je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme.” (Hebr 11,1). Ak je tvoje kresťanstvo založené na skutočnej viere, nepotrebuješ ďalšie dôkazy. Viera samotná je tým dôkazom.
Bezhraničná viera je svedectvom toho, že si uvedomujem, komu som uverila. Preto moja viera nepramení z naivity, ale z Lásky, ktorá získala moje srdce. Je dôležité žiť v tejto Pravde.
Pretože pre svet nie sú nebezpeční ľudia, ktorí Boha poznajú, ale ľudia, ktorí Mu patria úplne. Uvedomuješ si to? Ak si v Ňom a On v tebe, potom bude pre teba úplne lásky prirodzené robiť veci, ktoré robil Ježiš. Ak si v Ňom a On v tebe, potom ste jedno a kamkoľvek ideš ty, On ide s tebou.
Netráp sa tým, že niektoré veci nedokážeš vysvetliť slovami. Lebo „Božie kráľovstvo nespočíva v reči, ale v moci.“ (1Kor 4,20) Preto dovoľ ľuďom spoznať tvoju vieru najprv zo skutkov, ktoré budeš robiť. Oni nepotrebujú počúvať o tom, že sme kresťania, ale potrebujú zakúsiť pravú lásku a prijatie, ktoré im nedokáže dať nik iný ako nebeský Otec. Našou úlohou teda nie je ľuďom Boha “vysvetliť“, ale zjavovať svojím životom to, aký naozaj je.
Martina
