Kamaráti, vediem u nás v spoločenstve často chvály a preto mi Pán Boh do toho často hovorí. Sprevádza. Učí. Usvedčuje. Vedie. (Stále sme v procese…) A chcem sa s vami podeliť o poznanie, aké dôležité sú chvály v našom živote.
Nejde len o chvály piesňami, ale aj o odovzdanie každej situácie na JEHO SLÁVU.
A prosto… To čo chcem povedať je, že UCTIEVANIE NIE JE O NÁS. Viem, že ste to počuli už možno miliónkrát, ale chcem vám to povedať zasa. Keď sa postavíme do chvál, je to len o Ňom, o Jeho láske, veľkosti, sláve, dobrote, charaktere… Neprichádzame si vylievať srdce ani získať niečo pre seba. Predstupujeme pred Kráľa, pretože On si zaslúži našu pozornosť.
Nezáleží na tom, či sa práve vo svojom živote nachádzam na bledomodrom obláčiku, s ružovými okuliarmi na nose a okolo mňa je záhrada plná bielych sedmokrások (hm, Katarína, dobrá metafora 😀 ) alebo či som úplne na dne a brodím sa bahnami hriechu, okolo sú búrky problémov s dažďami sĺz. Je jedno, či niečo cítim alebo nič, čierna diera. Nejde o mňa. Ide o Neho. Obeta chvály znamená zdvihnúť ruky a spievať aký je úžasný vtedy, keď sa mi rúca svet.
„Obetuj Bohu obetu chvály a Najvyššiemu svoje sľuby splň. A vzývaj ma v čase súženia: ja ťa zachránim a Ty mi úctu vzdáš.“ (Ž 50: 14-15)
„Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí…“ (Ž 50: 23)
Viete, On je taký dobrý, že Jeho prítomnosťou sa môj život dáva do poriadku, moje rany uzdravujú a emócie upokojujú, ale to je len to vedľajšie. Samozrejme, chvála Mu za to. (On je už prosto taký!) Ide len o to, že prichádzam kvôli Nemu, nie kvôli tomu, že popri uctievaní niečo získam.
V každom čase. Vždy.
Katarína
