Vždy keď čítam Knihu proroka Izaiáša, zastavím sa na tej istej kapitole – kapitole číslo šesť. To, čo ma na nej fascinuje je to, že práve táto kapitola hovorí o tom, ako sa z obyčajného muža stáva prorok.

photo-1415336190137-2cfe99b8f3f0

Častokrát si myslíme, že proroci boli veľkí muži, ktorých si Boh vyvolil ešte predtým ako sa narodili, a preto nebolo pre nich žiadnym problémom plniť Pánovu vôľu a byť Jeho ústami. Avšak príbeh Izaiáša hovorí niečo celkom iné. Aj keď si ho Boh vyvolil, dal mu na výber. Nebolo to o tom, že by Izaiáš musel byť prorokom, lebo mu tak Boh prikázal. Ale Izaiáš sa stal prorokom, lebo sám ním chcel byť.  Udalosť, kedy uvidel Božiu slávu sa ho dotkla natoľko, že Mu bol ochotný odovzdať svoj život, aj keď sa necítil hodný tejto úlohy.  A preto keď sa Boh pýta: „Koho mám poslať, kto nám pôjde?“, Izaiáš bez zaváhania odpovedá: „Hľa, tu som, pošli mňa!“ (Iz 6,8) A to úplne dobrovoľne.

Verím tomu, že rovnako ako boli proroci potrební v Starom zákone, potrebuje Cirkev prorokov aj dnes. Potrebuje ľudí, ktorí budú ochotní slúžiť Bohu celým svojím srdcom, ľudí, ktorí budú stratených upriamovať na cestu k Otcovi. Pretože prorokovať neznamená iba predpovedať  udalosti, ktoré sa stanú v budúcnosti, ako si často myslíme.

Ako píše sv. Pavol, proroctvo má predovšetkým slúžiť na budovanie, povzbudenie a potešenie.  A tak vždy keď niekoho povzbudíš alebo potešíš nejakým milým slovom, prorokuješ. Keď niekoho v láske napomenieš a usmerníš na správnu cestu, prorokuješ. Otázkou je, či sme ochotní  ísť. Pretože Boh ťa aj dnes pozýva do toho, aby si Mu slúžil. Ba čo viac, Boh ťa potrebuje! On hľadá ľudí, ktorí Mu celkom budú patriť.

Čoraz častejšie si uvedomujem, že miera do akej môže Boh konať v našich životoch, mestách, či krajine, závisí len od toho, do akej miery sme Mu odovzdaní my. Naše modlitby hýbu nebom a majú moc meniť veci. No problém je v tom, že sa radi tohto privilégia vzdávame . Prečo? Lebo patriť Bohu znamená úplne sa vzdať svojich predstáv, plniť Jeho vôľu a ísť tam, kam nás pošle. A práve z toho máme strach. Bojíme sa, že Boh našu ponuku zoberie vážne a my sa budeme musieť zmeniť.

Ale pravdou je, že ak sa rozhodneš ísť za Ním a budeš žiť v Jeho blízkosti, pochopíš, že nič ťa nemôže naplniť viac ako to, že budeš jednoducho s Ním.  Lebo Bohu nikdy nešlo  o tvoju službu, ale o teba. Preto som si istá, že Boh ostane vždy verný svojim prisľúbeniam a bude ťa viesť. Ale teraz je rad na tebe. Tak čo, si ochotný ísť?

Martina