Dnes pri čítaní knihy Deutoronómium  – 1. kapitoly – mi udrela do očí stať, kde Mojžiš Izraelitom vysvetľuje, že tam, kde sa v putovaní dostali teraz – na hranice zasľúbenej zeme – tam sa mohli dostať za 11 dní a nie za 40 rokov, keby sa neboli vzpriečili Bohu. 

Ohromilo ma to. Nikdy som si totiž neuvedomila ten nepomer – 11 dní a 40 rokov!

Ďalej im opisuje celý ten čas ich putovania – ako sa o nich Boh staral „…a potom na púšti, kde si sám videl, ako ťa Pán, tvoj Boh, nosil ako muž, ktorý nesie svojho syna, niesol ťa po celej ceste odvtedy ako ste vyšli až kým ste nedošli až na toto miesto…“ (Dt 1,31)

Viete, keď toto všetko teraz čítam, skutočne ma udivuje Božia láska a trpezlivosť s akou vychováva svoj ľud – svoje deti. A zároveň ma prekvapuje zanovitosť, nedôvera, reptanie a strach Izraelitov, napriek tomu, že videli toľké prejavy lásky a už 1000 x sa mohli presvedčiť o tom, že Boh je verný.

A uvedomujem si, že takí sme aj my. Taká som aj ja. Už toľkokrát Boh dokázal v mojom živote svoju neochvejnú lásku a vernosť voči mne a ja mám stále akosi viac dôvodov prečo mu neveriť, prečo sa báť a robiť zo svojich starostí obrov väčších ako je Boh sám. Kam sa pozriem, tam vo svojom živote vidím Jeho dobrotu. Vidím, že ja v podstate ani nemám šancu stúpiť inam alebo sa potknúť, lebo Jeho láska ma obklopuje z každej strany a kamkoľvek by som šla, prenasleduje ma Jeho vernosť a dobrota. A napriek tomu som aj ja nedôverčivou Izraelitkou…

Pán Boh nám dáva veľké prisľúbenia – presne ako Izraelitom – no my, podľa svojej malosti si z nich vyberáme len to, čo sa nám zdá možné uskutočniť svojimi silami. A tak namiesto počúvania Božieho hlasu a kráčania po jeho cestách si vyberáme tie svoje cesty – dlhšie a náročnejšie. Namiesto 11 dní cesty putujeme 40 rokov, lebo nedôverujeme. Nie je to nonsens?

Stačí len vedieť Kto je ON, kto som ja a dôverovať mu viac ako sebe či čomukoľvek inému. Prečo? Lebo On je dobrý, vidí viac a môže viac ako ja sama.

„Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú.“ (Hebr 11,6)

„Nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu a nech v nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen“ (Hebr 13, 21)

Na záver chcem vás i seba 🙂 už len povzbudiť – vytiahnime si teraz svoje starostlivo zapísané zošitky s prisľúbeniami a začnime veriť, začnime žiť podľa Božej vôle – v plnosti radosti a nie strachu. Lebo ako hovorí sv. sestra Faustína: „Naša láska k Bohu spočíva v plnení Božej vôle.“


MONIKA