V poslednom čase som začal prehodnocovať to, komu dám svoju dôveru. Keď ale hovorím o dôvere, nemyslím tým, nebáť sa povedať aj najtajnešie alebo najcitlivejšie veci z môjho života. Myslím takú dôveru, kedy sa úplne spolahnem na to, že tu bude niekto vždy pre mňa a že ma nikdy nesklame.

V mojom živote bolo veľa ľudí, o ktorých som si myslel, že im môžem dôverovať. Často stačilo aby sme sa vedeli zasmiať na rovnakých vtipoch alebo to, že sa nám páčila rovnaká hra alebo film. Postupom času starostí pribúdalo a ja som potreboval niekoho, o koho som sa mohol naozaj oprieť. Vtedy som si uvedomil, že moji priatelia nie sú skutočnými priateľmi. Boli super partia, ale nič viac.

V tom období som našiel spoločenstvo, kde sme sa spolu modlili a rozprávali o tom, čo žijeme a ako sa nám darí prežívať svoju vieru vo svete. Čím častejšie sme boli spolu, tým lepšie sme sa poznali a vytvorili sme skutočne silné puto. Zrazu som sa mal o koho oprieť a to som veľmi potreboval. No časom sa ukázalo, že ani oni nie sú dokonalí.

Ukázalo sa, že aj oni niekedy nemajú náladu alebo majú veľa starostí. Stalo sa, že sa dlho neukázali alebo dokonca niektorí odišli neskôr do úplne iného mesta kvôli škole… Vtedy som sa zrazu zastavill, pretože som nevedel, čo mám robiť. Odrazu som stratil svoju oporu. Stále sme boli priateľmi, ale prestali sme sa stretávať a ja som ostal sám. Keď som už zvažoval odchod zo spoločenstva, niečo som si uvedomil…

Vedel som, že Ježiš mi vraví: “Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.”. A vtedy som si uvedomil, že moja dôvera bola celý čas v nesprávnych rukách. Že som sa snažil spoľahnúť na ľudí, ktorí ma môžu jedine sklamať, namiesto toho, aby som sa spoľahol na Ježiša.

Jedine Ježiš vie splniť naše očakávania na sto percent. Keď sa spolahneš na človeka, je možné, že sa sklameš, lebo je to len človek. Ale Ježiš ťa nikdy nesklame. Vlož teda svoju dôveru do tých správnych rúk…


DAMIÁN