Nechcem sa zastaviť. Chcem uháňať za Kristom, žiť v zlomenosti lásky. Neustále napredovať, skúmať svoje srdce a obracať ho z prachu do čistoty stále viac.

Túžim po svätosti, je to pravda. Nič zvláštne, to by sme mali všetci. Netúžim po nej pre márnu ľudskú slávu, práve naopak. Prieči sa mi stále viac. Načo hľadať niečo pre seba, keď som zistila, že nič nevlastním, načo oslavovať seba, keď som zistila, že všetka sláva patrí jedine Bohu. Zápasím so svojou ľudskosťou, aj s pýchou, ktorá je pôvodkyňa každého hriechu. Postupne časom stále viac rafinovanejšia a skrytejšia. No Boh nám daroval všetko potrebné k tomu, aby sme premohli nepriateľa. Aby sme žili v pravde o tom, kým sme.

Vidiac Ježiša ukrižovaného a vzkrieseného. Cesta pravdy si žiada všetko. Cesta odovzdanosti si žiada všetko. Cesta pripodobnenia, cesta kríža a vzkriesenia si žiada všetko. Vo Flp 3,18 sa píše, že mnohí žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. Ja mám taký pocit, že to neplatí len o neveriacich, ale skôr to usvedčuje mňa samotnú. Keď som ochotná ísť len potiaľ, pokiaľ mi je to pohodlné. Keď sa zrazu zastavím, otáľam alebo sa nechám strhnúť strachom či inými úzkosťami a sama dovolím, aby dielo, ktoré vo mne chce pôsobiť Kristus, bolo brzdené. Nie!! Skutočne nie je mocnosti, ktorá by mohla zastaviť to, čo chce uskutočniť sám Boh. Jemu je podriadené všetko. No predsa len.  

Moja rozhodnosť nastavuje mieru odovzdanosti a miera odovzdanosti nastavuje mieru milosti, skrze ktorú sa môžu stať veci, ktoré povedal Boh, skutkom. Sú veci, na ktoré ešte nedozrel čas, treba čakať, no nie stoicky. Bojovne. Odovzdanosť je stav srdca, ktorý nekončí. Každá hodina, minúta v našom živote má zmysel, každý moment môže byť buď premárnený, alebo kľúčový. Taký, ktorý odomkne ďalší level. Kebyže poznáme dôležitosť našej odovzdanosti, nášho poslania… nepremárnili by sme toľko drahocenného času.

No a ak máš pred sebou veci, ktoré doslova na teba kričia. . Prečo ešte stále stojíš? Čo ti bráni vstúpiť do tých vecí? Veď s Kristom nám Boh daroval všetko. On ťa potrebuje. Tvoje ruky, nohy, srdce, tvoju lásku, ktorá bude väčšia, ktorá pôjde za hranice seba. Ktorá bude túžiť milovať čisto a slobodne, milovať Krista natoľko, že sa vzdá vlastnej prosperity a všetko investuje do toho, aby bol milovaný ten, ktorý nás miloval ako Prvý.

Zelený štvrtok, Getsemania, odovzdanosť do Božej vôle s prijatím jej bremena, má svoj zmysel. Veľký piatok, víťazstvo lásky čo sa nebála kríža, má svoj zmysel. Biela sobota, očakávanie, nezutekanie z vecí, má svoj zmysel. Veľkonočná nedeľa, vzkriesenie, radosť, nádej, má svoj zmysel.

Ak má zomrieť starý človek, nech zomrie úplne. Ak má povstať nové stvorenie, tak úplne. Prosím, nie napoly. Vlažnosť nikomu neosoží.

V tom celom poznávam, že to je proces. Že umieranie a vstávanie je o každom dni. O rozhodnutí srdca. Nie je to ľahké, ale ani nemožné. Je to to, pre čo sme povolaní všetci, veď predsa len.. Sme stvorení na Jeho obraz. A zároveň, nepoznám krajšiu cestu, radostnejšiu, naplňujúcejšiu.

Odsúdená láskou, na večnú nespokojnosť a večnú túžbu.


DOMINIKA