Sme Božie deti, hoci sa často tak nesprávame. Nedokážeme byť stále verní, ale Boh áno. Koľkokrát ste počuli  vetu Boh sa postará? Má toľko odtieňov. Možno je to pre Teba suchá veta, ktorú si počul, možno si povieš, že to o mne neplatí alebo ja tomu neverím v tejto oblasti, možno tomu neveríš vôbec. Neviem. Neviem ani, čím žiješ a s čím bojuješ, ale túžim Ti ponúknuť môj pohľad na Božiu starostlivosť, ako ju vidieť vo svojom živote, ako byť vďačný a správne pokorní, keď ju vidíme.
 
Častokrát sme to my sami, ktorí sa bránime tomu, aby sme Jeho starostlivosť videli v našom živote. Čím? Našou neverou, našimi predstavami, našou netrpezlivosťou a našou hranou pokorou. 
Ja tomu, že Boh sa stará verím. Veríš tomu aj ty, bez toho, že to vôbec vidíš, alebo že to vidíš tak, ako si to ty predstavuješ? Je veľmi podstatné tomuto výroku veriť, ak to chceme konkrétne v živote vidieť, pretože On určite chce, aby sme jeho starostlivosť videli. A viera dokáže aj vrchy prenášať. 🙂 A ak máš problém tomu uveriť a túžiš, povedz mu to. On Ti chce aj s týmto pomôcť. Hovor s ním o všetkom a vždy.
 
Ďalšou bariérou sú naše predstavy. Máš konkrétnu predstavu ako sa má Boh v určitej oblasti o teba postarať alebo mu natoľko dôveruješ, že mu nechávaš voľný priestor v jeho konaní? Častokrát sa modlíme ,,buď tvoja vôľa…” Mt 6,10 a máme svoje predstavy, ako by to Boh mohol zariadiť. Je to ľudské, Boh nás aj s tým miluje, ale bránime sa tým, vidieť Božie pôsobenie v našom živote. Boh je kreatívny Boh, preto On si často nevyberie spôsob a čas ako my.
 
Čas… Je to ťažká veličina, dalo by sa o nej veľa rozprávať. Ale poviem len jedno. Jednoducho, ,,všetko má svoj čas…” Kaz 3,1. Dokonca predtým ako nám Otec dá niečo dobré a zároveň veľké chce to niekedy veľa času. Môžem Ťa však uistiť o tom, že nech je naše obdobie akékoľvek, nikdy nebude , nad naše sily…, ale Otec dá nám silu vytrvať, lebo je na našej strane.
 
A čo ak príde čas, že Boh ukáže svoju vernosť alebo nás jednoducho požehnáva? Prvá vec je, že často si to ani nevšimneme, pretože niekedy to môžu byť malé veci. Aby sme aj malé veci videli ako veľké, je vďačnosť na správnom mieste. Náš Boh sa stará každý deň, otvor oči a pozri, že to, čo pre Teba dnes urobil je veľkolepé, jedinečné, hoci je to možno len milý úsmev alebo to, že si sa zobudil. Inokedy, ak je to veľká vec zase žasneme nad tým, že to tak super Boh vymyslel. Predstav si, že Ti zrazu niekto povie, že to, čo Ti Boh dal je pre Tvoju vernosť, vytrvalosť, modlitby. My chceme byť často pokorní a povieme Bohu alebo druhým: ,,Ó, ale nie, veď ja som nehodný.” 
 
Alebo vráťme sa k Jeho starostlivosti. Ak nám niekto povie: ,,Pros Boha, aby sa postaral” a my znova odpovieme rovnako v pocite nehodnosti. Áno, Boh chce našu pokoru, dokonca vo vzťahu s ním sa ani in cítiť nedá, ale nie je to takáto pokora. Alebo máš možno pocit, že Boha vec, ktorú riešiš nezaujíma, pretože je triviálna? Nie je to tak.
Boh sa túži starať a ak niečo dá, tak to robí pre zopár vecí. Pretože je dobrý, ktorý dáva dobré dary svojim deťom (porov. Mt 7,11) . Pretože chce, aby nám bolo pri ňom dobre. Pretože nás miluje. Pretože plní svoje prisľubenia.
 
Máme teda hrať, tváriť sa, že sme nehodní, ak Boh dáva dobré veci? Nie. Aký je teda správny postoj, ak Boh dáva dobré veci? Prijať ich. Prípadne sa modliť: Bože, ďakujem za silu v ťažkom čase, ktorú si mi dal a za to, že si mi dal silu vytrvať. A že za túto našu (tvoju a Božiu) vytrvalosť dávaš dobrý čas, pretože plníš svoje prisľúbenia. Veď Boh povedal ,,proste a dostanete…” Mt 7,7  a keď dáva, tak je potrebné to prijať, lebo Jeho láska je už veľmi odmietaná. A On nám túži dávať a on túži starať sa o nás. Pretože je dobrý Otec; toto je jednoducho On.
 
Ak si došiel až nakoniec, tak mám pre Teba ešte pár slov. Nemala som v úmysle Ťa svojimi slovami zdeptať a vyčítať Ti, aký nie si. Chcela som sa podeliť s radosťou a svetlom. Nech si požehnaný a cíť sa Bohom milovaný! Nech vidíš, ako sa nadpriodzene stará a koná zázraky deň čo deň! To ti žehnám.

KIKA