MARTINA HUDCOVIČOVÁ


Dnešná doba nás učí žiť veľmi rýchlo. Byť všade, no nikde nie naplno. Robiť všetko, ale nič poriadne. A tak zrazu kráčame od jednej veci k druhej a v tom všetkom strácame zameranie, strácame seba. 

Problém je v tom, že ak nemáš jasný cieľ, tvoje kroky budú určovať jednotlivé okolnosti a situácie, v ktorých sa ocitneš, nie ty sám. Preto ak chceme žiť naplno, nepotrebujeme podávať stále väčší  výkon, či plniť ešte viac svoje dni. Potrebujeme sa zastaviť. Až vtedy začneš jasne vidieť a počuť, pretože ticho prehovára viac ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

 Práve v tichu sa odkrýva to, čo slovami nejde vyjadriť. Zrazu veci, o ktorých sme nechceli veľmi hovoriť, veci, ktoré sa snažíme pod nánosom mnohých slov skryť, stoja pred nami. Také, aké sú. Zrazu ty stojíš pred sebou samým. Taký, aký si. Bez masiek, v Pravde. A toho sa veľakrát bojíme…

Ak však chceme rásť, potrebujeme skúmať svoje srdce. Ak chceme vystúpiť vyššie, musíme sa najprv zbaviť všetkého, čo by nás na tejto ceste mohlo ťažiť. Ak chceme prinášať skutočné ovocie, tak také, ktoré pretrvá. A na to potrebujeme poznať dve veci. To, do čoho nás Otec volá a seba samých. Inak sa nikdy nebudeš môcť naplno sústrediť na svoje poslanie. Budeš chcieť byť všade, no aj keď dáš zo seba všetko, nikdy to nebude dosť. Lebo to nie je to, do čoho si bol povolaný. Nemáme čas strácať čas.

Máme len jeden život a to je príliš málo na to, aby sme robili veci, ktoré robiť nemáme. Nehovorím, že nie je dobré byť s ľuďmi, zabávať sa, či slúžiť. No myslím si, že niekedy naozaj potrebujeme utiecť do ticha. Nie preto, aby sme sa skrývali pred svetom, ale aby sme vedeli kráčať vo svete a nestratili pritom hĺbku a správny smer.

Častokrát sa necháme zmiasť vidinou ľahšieho riešenia, ktoré nám dovoľuje kráčať ďalej a príliš sa nezastavovať. Príliš neriešiť. No pravdou je, že to, čo nevypláva na povrch, stále nosíš v sebe.
Ak sa ti zdá, že Boh mlčí, možno je to preto, že ty si neprestal hovoriť.

Nebojme sa byť v tichu. Neprestaňme ho vyhľadávať. A to nielen vtedy keď sme na konci so svojimi silami, ale aj vtedy, keď sa zdá, že všetko ide ako má. Vtedy je najľahšie zabudnúť na Toho, ktorý nás má viesť. Ale On je verný a neustále prehovára k nášmu srdcu. V tichu.