MICHAL KORICINA


Jeden sa volal Kleopas a ten druhý, vlastne ani nevieme ako. Neverili, mnohému nechápali, no predsa dostali privilégium, ktoré len tak hocikto nedostane. Alebo áno?

Príbeh dvoch priateľov, ktorí odchádzajú z Jeruzalema domov a sú tak trochu bezradní, lebo ich trip, na začiatku plný toľkej nádeje a nadšenia, skončil. Rozprávajú sa, diskutujú a zamýšľajú sa nad vecami, ktoré zažili. A ani sa nenazdajú, už kráčajú traja. Pridal sa k nim muž, no oni boli tak pohrúžení do premýšľania nad svojimi teóriami, že sa mu ani nepozreli do tváre. Až keď si večer sadli k stolu, spoznali, s kým mali tú česť. S Ježišom, ktorý práve vstal z mŕtvych.

Toto sú 3 veci, ktoré môžu byť pre teba inšpiráciou a motiváciou z tohto príbehu.

1. Pochybovanie vzďaľuje

Koľko krát si už počul nejaké svedectvo, koľko ľudí ti už povedalo o tom, čo pre nich urobil Boh alebo koľkokrát si počul niekoho rozprávať o tom, že Boh je dobrý? Spravilo to s tebou niečo? Narástla tvoja viera? Alebo si si povedal, že „pre mňa to Boh aj tak spraviť nemôže!“? „To určite tak nebolo!“, „To sa musí vysvetliť inak,“ „Neverím, že niečo také by dnes bolo možné…“ – spoznávaš sa v niektorej z týchto fráz? Pochybovanie nás vzďaľuje od Kráľovstva. Symbolicky to môžeš vidieť aj v príbehu – emauzskí učeníci, napriek tomu, že počuli nové správy a svedectvá, odchádzajú z centra diania, z Jeruzalema, kráľovského mesta a odchádzajú zronení – utápajúc sa vo svojej beznádeji a smútku.

Dobrá správa ale je, že Boh ide stále za tebou. Nechce, aby si odišiel príliš ďaleko. Ježiš ťa vie nájsť aj v tvojich pochybnostiach – aj pri tom, keď neveríš. Ak ho o to poprosíš hneď teraz a pomenuješ mu vec, v ktorej pochybuješ, ale chceš mu plne dôverovať, nebudeš možno musieť zájsť až tak ďaleko (Emauzy boli od Jeruzalema asi 12 km, čo je pešo celkom dosť).

2. Ježiš rozpráva

Myslím, že od chvíle, keď sa k nim pridal Ježiš a kráčal s nimi, rozprával najviac len On. Oni mu kládli otázky a pýtali sa na to, čo ich zaujímalo, ale najviac času hovoril On. Ako často si povieš, že „ku mne Boh nehovorí“, „mne asi nechce nič povedať“ alebo „pri mne úplne mlčí“?

Verím tomu, že príbeh emauzských učeníkov ostal zachytený aj preto, aby sme si uvedomili, no najmä uverili tomu, že máme Boha, ktorý sa s nami chce rozprávať. Chce a vie sa rozprávať aj s tebou! Keď mohol emauzským učeníkom vysvetľovať Písma, môže aj tebe! Keď im odpovedal na otázky, môže aj tebe!

V spoločenstve teraz žijeme rok s víziou „Počúvať a uskutočňovať“. Jeho prvým pilierom je uveriť, že Pán Boh túži budovať vzťah s nami prostredníctvom dialógu. Zahoď výhovorky o tom, že nedokážeš počuť Boží hlas, pretože On je pripravený s tebou rozprávať a vysvetľovať ti, aký je Jeho plán s tvojím životom.

3. Stretnutie s Ježišom všetko mení

Pozri, aká bola reakcia emauzských učeníkov, keď im to došlo. Keď Ho spoznali. Bolo im jedno, že je večer, nepozerali ani na vlastnú únavu, ale hneď vstali od stola a bežali späť do Jeruzalema. Ich pochybnosti sa zmenili v radikálnu vieru, ktorá je pripravená spraviť aj niečo neštandardné.

Stretnutie s Ježišom ťa nenechá takým, akým si bol. V jednom momente „naštartuješ“ a už sa nebudeš chcieť zastaviť. Vedomie, že si Ho stretol a že On ťa pozná osobne, urobí z teba nového človeka. Nemôžeš sa zastaviť a nemôžeš prestať o Ňom rozprávať, lebo radosť v tebe je väčšia ako strach, ako nedôvera a ako prekážky, ktoré pred tebou stoja.

A ešte jeden bonus na záver. Viem, prečo meno toho druhého chlapa nepoznáme. Evanjelisti (alebo Duch Svätý) to spravili zámerne. Vždy, keď v evanjeliu čítaš o „istom“ mužovi, „nejakej“ žene alebo „druhom učeníkovi“, si pozvaný si do príbehu dosadiť seba. A preto príbeh z cesty do Emauz je stále živý aj dnes. Pretože tým druhým učeníkom, ktorý kráča s Kleopasom a Ježišom, si ty sám!

V prvom riadku blogu som napísal niečo o privilégiu. Priateľu, privilégium stretnúť Krista je pripravené aj pre teba! A je to viac ako len pekné prianie – je to realita, ktorá sa môže dotknúť tvojho života a navždy ho zmeniť!