MONIKA POLONYIOVÁ
Sú dni, keď sa cítime neviditeľné, nehľadané a chceme také byť. Utápame sa vo svojich myšlienkach, vo svojej malosti. „Len tak ísť do lesa a obrásť machom…“ Túžime len tak byť a nemusieť nič a nikoho riešiť. Hlavne nie seba a svoju zlomenosť…
Do tejto škrupinky našich zranení a bolestí prostredníctvom sestry Miriam veľmi opatrne vstupuje Ježiš s jemným šepotom: „Drahá moja, si milovaná taká aká si.“
Keď som zistila, že autorkou knihy je rehoľná sestra, napadlo mi, že kniha bude možno fajn, ale asi vzdialená môjmu životu. O to viac ma potešilo, že to tak nie je J Práve naopak… Ako píše samotná autorka, rehoľnou sestrou sa nenarodila a v živote prešla, ako mnohí z nás, všeličím. Bola adoptovaná, pila alkohol, zaplietala sa do rôznych vzťahov s mužmi… A tak nás v knihe môže, veľmi verne a blízko, sprevádzať cez svoje osobné svedectvo života k Ježišovej uzdravujúcej láske.
Okrem osobných svedectiev a milých i ťažších príhod zo života sestry Miriam sa v knihe nachádzajú aj krátke modlitby a otázky na zamyslenie či hlbšiu meditáciu pri Pánovi. Tieto otázky nám nedovolia knihou preletieť len tak akoby neosobne, ale zasiahnu nás priamo tam, kde naše srdce už dlho prosí o pozornosť a uzdravenie. Kniha je nežným pohladením zlomenej duše. Je dôkazom toho, že Ježiš vidí aj v skrytosti. Prijať sám seba a pochopiť to, že: „Sme synmi a dcérami Boha, ktorý nerobí chyby a nespôsobuje nehody. Boha, ktorý stále vie, čo robí a nič ho neprekvapí,“ trvá niekedy dlhšie ako by sme chceli, ale stojí to zato.
Prijať sám seba v plnosti znamená prijímať a milovať v plnosti aj druhých ľudí a to je pozvánkou k žitiu kúsku neba už tu, na zemi J A tak ťa aj ja spolu so sestrou Miriam pozývam na stretnutie s tým jediným, ktorý „Uzdravuje skľúčených srdcom a obväzuje ich rany.“ (Ž 147,3)
Viac o knihe Milovaná taká, aká si nájdete tu.
