Dôvera [alebo moje vnímanie posolstva SDM]

Dôvera [alebo moje vnímanie posolstva SDM]

Čakanie je príliš dlhé, bojíme sa ticha.
Vytiahneme mobily, nech svedomie na nás nedýcha.
Nech radšej rozprávame a bavíme sa,
namiesto toho meniť seba a miesta.
Túžime si sadnúť, ale potom príde to. Výčitky v našom vnútri, kto, kde a prečo?
Necháme utíšiť ich týmto svetom, namiesto ticha, ktoré pravdu šepká svojím dychom.

Zabúdame na podstatné, veď často to bolí.
Radšej skryjeme sa v bubline Ja zóny…

Advent to tajomné tiché slovo, kedy ono samo sa telom stalo. Advent ten čas, keď Boh dal všetko a nie málo. Vravíš, že nevidíš ho, kto to všetko riadi. Neboj sa, raz pochopíš, že On ťa vždy ľúbil.

Táto báseň vznikla ešte minulý rok, myslím, že trocha pripomína svetsky životný štýl, ale nenájdeme sa v nej niekedy aj my? Sme zranení, ,,zchaosení“ a častokrát si vyberieme jednoduchšiu cestu alebo únikovú cestu. Niekedy nevieme, ako ďalej… Čo tým chceme povedať? Dalo by sa skončiť vetou: Vezmi a čítaj písmo (porov. sv. Augustín). Alebo modli sa viacej. O tom nemusím písať rozsiahly blog 🙂 
Chcem nadviazať na tohtoročné SDM v Paname, ktoré včera skončili. Pri refréne piesne, ktorý je takmer všetkým známy, vo mne evokujú slová ako ÚPLNE, BYŤ K DISPOZÍCIÍ, BYŤ TU atď.

,,Kráčať chcem podľa tvojich slov. Hľa, tu stojím, služobnica Pána. (hymna SDM 2019)” Myslím, že už často som to povedala a akoby vždy je nejaký dôvod, prečo to musím povedať znova a znova a znova. Urazím sa nad slovami druhých, niečo ma zraní, uverím klamstvám, ktoré mi nahovára žalobca, nechám sa zmiasť, som zranená z minulosti a stále musím s tým bojovať, čo ma často privedie do úzkych. Tak toto je časť reality života, s ktorou sa asi každý z nás stretol. Je toho aj viac, ale nezúfajme…

Na druhej strane stojí totiž nádej, ktorá má meno. Táto nádej má meno Boh, Otec, ABBA. Nádej, ktorá prišla, keď sme na tom boli veľmi biedne, ktorá sa túži deliť o krásu svojho stvorenia s nami, ktorá túži byť s nami, ktorá je tu naveky, pretože je verná. A dalo by sa toho vymenovať o Ňom mnoho, ale to vieš alebo ešte aj zistíš sám, ak hľadáš alebo budeš hľadať.

Stáva sa však, že niekedy len počujeme o nádeji, ale náš život vyzerá úplne inak. Stále nafigu? Alebo to má ,,možno“ zmysel. Má a prezradím vám jednu vec z mnohých iných, prečo to tak možno celé je. Pretože nedôvera, ktorá prichádza… 
My máme vlastnú predstavu o danom a bojíme sa dať Otcovi všetko. Dôvodov v tomto strachu dať všetko je veľa. Ale On chce aj tie. On túži len po úplnej dôvere a našom odovzdaní mu všetkého. A potom príde ovocie nielen nádeje, ale aj viery, ak uveríme, že kto opustí pre Krista všetko, dostane stonásobne viac (porov. Mk 10, 28-30). A tým je ovocie Ducha (Gal 5,22-23). A možno hneď aj vyriešenie situácie. Dajme mu všetko, svoje áno, v plnosti ako Mária, ktorá povedala: “Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. (Lk1, 38)  A potom sa diali veľké veci.

Ako som už spomínala On už dal všetko a nie málo a od nás chce to isté. On má pre Teba mnoho milostí. Tak Ťa len povzbudzujem dať, aby si dostal; a žehnám Ti do toho a prosím aj o modlitbu, aby som to ja zvládla. Nie je to jednorazové, ale proces… Aspoň v mojom prípade. Problémy sa mi nevyriešia vždy hneď. 🙂 Nie je to však len o dôvere, ale neboj sa, ON Ťa isto povedie ďalej, pošle správnych ľudí, situácie a mnoho ďalšieho. On sa nenechá zahanbiť.

Buďme požehnaní a odvážni! 


KIKA

3 slová na prelome rokov

3 slová na prelome rokov

Milovaní! Tak aj ja začnem takto: Všetko dobré do nového roka. Chápete, už je 2019? A aj tento rok bude istotne dobrý. Ale pekne po poriadku.

Pripíjali sme si za starým rokom a zároveň do nového. Privítali sme ho nejakou pyrotechnikou. Ale nie každý sa s ním i rozlúčil. Verím, že možno nebol najľahší, ale uvedomujem si, že je mnoho vecí v mojom živote, ktoré sa stali a možno sme už na ne zabudli. Myslím si, že nebeský Otec si za veľa z nich zaslúži jedno obrovské ĎAKUJEM. A možno je to iba veľa maličkostí, ktoré vytvorili jeden celý požehnaný rok. Niekedy dokonca práve tie vytvoria jednu veľkú vec.

Sme ľudia, čiže sme aj zlyhali. Nie všetky hriechy, hlavne nie vyznané, si asi budeme pamätať. Ale aj tak by sme nemali zabudnúť Bohu povedať PREPÁČ.

Tieto dve čarovné slovíčka by sa nemuseli týkať iba nás a Boha, ale i medziľudských vzťahov.

A čo slovko PROSÍM? To už sa viac-menej týka nového roka a našej odvahy. Odvahy snívať veľké sny a nezostať len pri tom, ale ich aj žiť. Prosiť o túto odvahu, ako aj milosti pre žitie týchto snov.
Naše novoročné prianie: Všetko dobré, je naše ľudské, pre niekoho možno chybné, prianie, pretože pri žití snov, Božej vôle, to istotne nie je len dobré. Keď si predstavím, čo ma všetko čaká, nepredstavuje si totiž bezproblémový život. Ale keďže náš cieľ je nebo a neviem, v ktorý deň ho už uvidím, som rada, že mi druhí želajú takéto prianie. Veď v nebi je predsa len dobre.

Tak šup a žime naplno! Využime milosti každého dňa na priblíženie sa k Otcovmu srdcu a plánu s nami. Veď nato nám stačí naše rozhodnutie a jeho milosť.


KIKA


 

Kto je pre mňa Ježiš? Čím sú pre mňa Vianoce?

Kto je pre mňa Ježiš? Čím sú pre mňa Vianoce?

,,Za koho, ho pokladajú” (porov. Mk 8, 27-30) sa Ježiš jedného dňa spýtal učeníkov. Nemusíme ísť do kláštora či seminára na to, aby sme si túto otázku položili my všetci, celý svet. Za koho ho pokladám ja? Za čo pokladám potom Vianoce?
 
Odpovedí existuje veľa, v niektorých sa zhodneme. A hoci mnohí z nás poznajú vetu – Má to byť o Kristovi – priznajme sa, nie je to tak vždy. Ale ak majú byť Vianoce práve o ňom, tak je dobre ísť hlbšie a nezostať len pri darčekoch, pečení a upratovaní. Práve preto tá otázka. Aj pre mňa. Keď dám odpoveď, kto je pre mňa JEŽIŠ? No… Verný a Mocný Boh! A Vianoce? No…na to už nemám jednotnú odpoveď. Raz je to pečenie, upratovanie a darčeky, pekný zvyk. Inokedy, oslava narodenín nášho brata Ježiša, čakanie na jeho druhý príchod alebo čas, kedy Boh prežiari nejakú oblasť svojím svetlom. Môžem sa aj seba opýtať, prečo to tak kolíše, prečo viac možno myslím na to svetské… Pri otázke to však ostať nesmie. Dôležité je, čo chcem teraz. Moje rozhodnutie. Nejde to väčšinou bez tých príprav na Vianoce, ktoré sú niekedy hektické, aj v tom je čaro, ale moju túžbu ísť na hlbinu Boh istotne požehná. Ako to bolo tento rok, vie každý z nás. Boh o tom vie a prijíma nás aj tak s láskou.
 
A čo Vianoce? Verím, že každý si v Betleheme našiel alebo nájde svoje (veď trvajú do 6. januára). Nie je to vždy priama cesta nájdenia, čo Boh chce zjaviť tieto Vianoce konkrétne každému z nás, ale jedno môžeme spraviť a to odovzdať mu svoje srdce a zveriť život, aby bol žitý čoraz viac podľa jeho vôle. Aj pády, slabosti, radosti, všetko. On rozumie a prišiel napriek tomu, že o všetkom vedel. Neodradilo ho to a ani nikdy neodradí prichádzať, lebo On je LÁSKA a všetko dobro.
 
Tak požehnané vianočné oslavy v blízkosti Ježiška!
 

KIKA