Vidím otvorené nebo

Nedávno som si pri cestovaní vlakom uvedomila jednu vec. Keď sa pozerám okolo seba, vidím mnoho ľudí, ktorí stratili nádej, že situácia, v ktorej sa práve nachádzajú, sa ešte niekedy môže zmeniť. Ľudí, ktorí prestali snívať veľké sny len preto, že ich naplnenie bolo príliš nereálne. A tak sa zrazu z ľudí odhodlaných priniesť zmenu, stávajú len nemí…

Keď do spoločenstva chodíš len kvôli nej…

Možno to poznáš. Na ničom nezáleží viac, len aby tam bola ona. Keď ju tam máš, všetko je dobré. Stretko má potom úplne iný rozmer 🙂 Niekedy sa stretávam s postojom ľudí, ktorí chodia do spoločenstva len kvôli milovanej osobe. Najskôr je to veľké dobrodružstvo, keď môžeš pozorovať ako rozpráva, ako sa modlí a keď sa s ňou…

Neprestávaj!

Modlíš sa niekoľko dní, týždeň, mesiac, možno viac a stále nič. Žiadna odozva, žiadna zmena. Asi sa modlíš zle. Alebo na zlý úmysel… Ale čo ak je to úplne inak? Ak si sa nikdy nestretol s týmto problémom, môžeš spokojne prestať čítať, pretože to znamená, že si uchopil princíp modlitby a dokonale dôveruješ Božiemu načasovaniu. Aj keď, osobne…

Niečo nefunguje ?

Pýtaš sa prečo? Prečo tvoj život nemá žiadny zmysel? Prečo sa vždy cítiš akoby si stále niečo hľadal. A neprichádza žiadne uspokojenie. Ani malá zmena, či zlepšenie… Otázka znie: čo hľadáš? Hľadáš šťastie? Uspokojenie? Radosť? Pokoj? Lásku? Čo vlastne hľadáš? Možno len jednu z týchto vecí a možno všetky. Na tom nezáleží. Lebo to stále nenachádzaš. Si sám.…

Keď tvrdosť srdca ovplyvňuje to, čo robím i to, koho milujem…

Viete, jeden priateľ kedysi povedal, že „Naša služba ovplyvňuje to, kde budú tráviť ľudia večnosť.“ – múdro povedané a hlboko zasahujúce… Ale len srdcia tých, ktorí slúžia… A čo srdcia tých, ktorí neslúžia? Čo ak aj naše neslúženie, naša neschopnosť usporiadať si čas či čo horšie – naša neochota slúžiť – ovplyvňuje to, kde budú ľudia tráviť…